logo ERC







Ekumenická rada cirkví v SR


Ekuména vo svete -  prepis relácií - august 2008


Ekuména vo svete 35/2008

Odvysielané na stanici Rádio Slovensko, 27. augusta 2008 o 19:20

 

Reformovaní kresťania a cirkev Učeníci Kristovi prehlbujú vzájomné vzťahy

Ženeva, 11. augusta 2008 – ENI/WARC

Dve celosvetové združenia kresťanských cirkví protestantskej tradície – Svetový reformovaný zväz a Ekumenická poradná rada Kristových učeníkov sa na stretnutí koncom júla v Nashville v USA dohodli na užšej spolupráci a budovaní bližších vzťahov.

Cirkvi Kristove – Učeníci Kristovi, ako znie ich plný názov, vznikli v 19. storočí z hnutí obnovy v reformovaných a presbyteriánskych cirkvách vo Veľkej Británii a v Amerike. Ich ekumenická poradná rada zastupuje 4,5 miliónov kresťanov vo svete. Svetový reformovaný zväz a Kristovi učeníci vedú ekumenický dialóg od polovice 80-tych rokov minulého storočia.

Stretnutie v Nashville sa venovalo vzájomnému vzťahu oboch kresťanských organizácií vo svetle plánovaného zlúčenia Svetového reformovaného zväzu s ďalšou organizáciou združujúcou cirkvi vychádzajúce z Kalvínskej reformácie – Reformovanou ekumenickou radou – v roku 2010. Kristovi učeníci preskúmajú návrh stať sa pridruženým členom vznikajúceho Svetového spoločenstva reformovaných cirkví. Vytvorili by sa tak pevnejšie vzájomné putá čo sa týka programov a vedenia cirkví v oboch denomináciách.

Navrhli sa i ďalšie spoločné kroky ako napríklad vzájomné informovanie sa o stave ekumenických dialógov oboch denominácií s Rímsko-katolíckou cirkvou a spoločné úvahy o budúcnosti týchto dialógov. Svetový reformovaný zväz informuje Učeníkov Kristových o plánoch pri príležitosti osláv jubilea Jána Kalvína v roku 2009, aby Učeníci zvážili možnosti zapojenia sa do týchto osláv. Podobne sa tieto dve spoločenstvá navzájom oboznámia o plánoch duchovnej obnovy a budú v tomto úsilí spolupracovať.

Kresťania a moslimovia budú každoročne verejne hovoriť o pekných črtách tých druhých

New Haven, 4. augusta 2008 – ENI/ 11. augusta – WCC

Okolo 150 kresťanských a moslimských predstaviteľov sa stretlo na konferencii s témou „Milovať Boha a blížneho slovom a skutkom“ na Yale Univerzite v Spojených štátoch amerických. Účastníci konferencie v záverečnom vyhlásení vyjadrili spoločné presvedčenie o tom, že Božia milosrdná láska je nekonečná, večná a objíma všetko. Zároveň vyzvali duchovných vodcov svojich náboženských tradícií a vierovyznaní, aby určili jeden týždeň v roku, kedy budú verejne hovoriť o pozitívnych hodnotách a charakteristikách toho druhého. Výzva bola jedným z „praktických výsledkov“ konferencie. „Extrémistov máme na všetkých stranách a náboženskí vodcovia hlavného prúdu sa musia postaviť tvárou v tvár tomuto problému“, povedal Ibrahim Kalin, profesor na Univerzite Georgetown vo Washingtone a riaditeľ nadácie Ankara, ktorú založili v Amerike obyvatelia z Turecka.

Podnetom k usporiadaniu konferencie na Yale Univerzite bola výzva k vzájomnému dialógu, ktorú v októbri minulého roku adresovali 138 moslimskí vodcovia a učenci čelným kresťanským predstaviteľom z celého sveta v liste s nadpisom „Spoločné slovo medzi nami a vami“. Konferencie sa zúčastnili i zástupcovia Svetovej rady cirkví, Národnej rady cirkví v USA, Rímsko-katolíckej cirkvi a Svetovej Evanjelickej Aliancie. Svetová rada cirkví, svetové kresťanské spoločenstvá a Rímsko-katolícka cirkev pripravujú v októbri tohto roku vnútrokresťanskú konzultáciu o kresťanskom sebapochopení vo vzťahu k Islamu. Aj táto konzultácia je inšpirovaná listom moslimských učencov kresťanským vodcom.

Zápas farárky v Indonézii za práva žien

Kupang, 12. augusta 2008 – ENI

Reverendka Ina Ngefar-Bara Pa z Evanjelickej kresťanskej cirkvi v Timore hovorí, že musela zápasiť s mužskou spoločnosťou v konzervatívnej farnosti, keď vo svojej farnosti v Indonézii v provincii Západný Timor chcela začať program na podporu práv žien. „Osloviť mužov v našom cirkevnom spoločenstve otázkami rodovej rovnosti a práv žien bola ťažká výzva. Obvinili ma z rozbíjania domácností“, povedala reverendka. „Byť priekopníkom v uvádzaní tohto programu bolo naozaj ťažké. Mnohí v cirkevnom zbore ho považovali za pornografický“, doplnila opisujúc reakcie ľudí na program sexuálnej výchovy mladých. Verná služobníčka Kristovej cirkvi však v úsilí vytrvala. Postupne sa jej podarilo pochybovačov presvedčiť o naliehavosti programu. Dnes v jeho rámci farnosť spravuje útulok pre zneužívané ženy, tehotné mladé dievčatá v tínedžerskom veku a ľudí postihnutých AIDS a HIV.

V Amerických námorných silách budú mať prvú kaplánku z Adventistickej cirkvi

Berrien Springs, Michigan, USA, 11. augusta 2008 – ENI

Adrienne Townsendová ako prvá žena z Cirkvi Adventistov Siedmeho dňa zložila oficiálnu prísahu a stala sa tak kaplánkou v aktívnej službe v námorných silách Spojených štátov amerických, 35 rokov potom ako sa v americkej armáde stala kaplánkou prvá žena. Dôstojníčka Townsendová povedala, že štyri roky služby ako zástupkyňa dekana pre ženy na Andrewsovej Univerzite, ktorá patrí adventistom, boli dobrou prípravou pre jej nové povolanie. Svoje nové miesto služby opísala ako „veľké misijné pole“, kde môže slúžiť mladým ľudom vo svojom veku.

Prezident Kene prisľúbil vládnu podporu cirkvám v úsilí o finančnú samostatnosť

Nairobi, 14. augusta 2008 – ENI

Prezident Kene Mwai Kibaki sľúbil cirkvám a náboženským spoločenstvám podporu vlády v ich úsilí o sebestačnosť a nezávislosť od zahraničných darcov a sponzorov. Stalo sa tak 14. augusta pri príležitosti otvorenia nového centra pre metodistov v Lovingtone, štvrti hlavného mesta Kene Nairobi. „Moja vláda povzbudzuje náboženské organizácie v ich snahe osamostatniť sa. Urobíme čo bude v našich silách, aby sme ich podporili na ceste k dosiahnutiu tohto cieľa.“, vyhlásil prezident Kibaki.

Africké cirkvi sa pripravujú na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010

Mexico City, 8. augusta 2008 – ENI /Ženeva, 15. augusta 2008 – LWI

Náboženskí vodcovia v Afrike sľubujú, že sa intenzívne zamerajú na boj proti obchodovaniu s ľuďmi. Silným podnetom k takejto iniciatíve sú 19. Majstrovstvá sveta vo futbale, ktoré sa budú konať na prelome júna a júla 2010 v Južnej Afrike. Predsedajúci biskup Juhoafrickej Evanjelickej Luteránskej cirkvi Joe Ramashapa priznáva, že obchod s ľuďmi je pre miestne cirkvi jednou z najväčších výziev. „Tento zločin je nezlučiteľný s africkými hodnotami. Vieme, že obchod s ľuďmi nie je len nevítaným hosťom, je nepriateľom“. Biskup Ramashapa informoval aj o tom, že cirkvi v Afrike už pripravujú konzultácie o tejto tematike medzi sebou i s ostatnými náboženskými spoločenstvami, aby vyvinuli spoločnú stratégiu v boji s týmto vážnym problémom.

Čínski kresťania kritizovali prezidenta Busha na Olympiáde

Hong Kong, 6. – 14. augusta 2008 – ENI

Niekoľko čínskych kresťanských vodcov kritizovalo amerického prezidenta Georga W. Busha, že sa počas svojej návštevy Pekingu pri príležitosti Olympijských hier zúčastnil nedeľnej bohoslužby vo vládou schválenom kostole. „Nesúhlasím s tým, že prezident Bush navštívil bohoslužby vo vládou odobrenom kostole. Takýto čin priniesol nesprávne posolstvo a mal negatívny účinok na náboženskú slobodu v Číne“, povedal Yu Jie, disidentský kresťan v Pekingu, ktorý sa s americkým prezidentom stretol v roku 2006 vo Washingtone. „Prezident Bush sa tu mal zúčastniť bohoslužby v niektorom cirkevnom zbore v domácnosti. Keby to urobil, malo by to oveľa hlbší význam.“, doplnil.

Niektorí čínski cirkevní predstavitelia vyjadrili svoje veľmi zmiešané pocity z pozvania na otvorenie Olympijských hier. Iní ich kolegovia i vyššie postavení predstavitelia pozvaní neboli. Naopak, niektorí cirkevní vodcovia vnímali pozvanie ako znamenie nádeje, že oficiálne ateistická Čína prehodnotí svoj postoj a uzná úlohu náboženstva v spoločnosti, alebo že sa najpočetnejší národ na svete naučí ctiť si rozličné svetové hodnoty.

Konala sa Ekumenická letná škola o vode

Ženeva, 12. augusta 2008 – WCC

„Voda nemá farbu, nemá rasu, národnosť, je taká istá na celom svete“, hovorí Rania Flavie Tourma z pravoslávnej cirkvi v Sýrii. Pre ňu to bolo teda úplne prirodzené, že sa mladí ľudia z celého sveta stretli neďaleko Ženevy vo Švajčiarsku na Ekumenickej letnej škole o vode, aby sa zjednotili na ochranu tohto prírodného zdroja. Každý z týchto 22 mladých kresťanov z 18 krajín z celého sveta si naplno uvedomuje, že voda nie je len životne dôležitou tekutinou, ale aj to že dostupnosť jej zdrojov je vo svete veľmi nerovnomerne rozložená.

Účastníci letnej školy mali možnosť vypočuť si skúsenosti odborníkov v oblasti ľudských práv a pracovníkov v rozvojových organizáciách, ktorí sa s nimi podelili o konkrétne prípady krízových situácií nedostatku vody alebo jej prebytku pri záplavách a možnosti najmodernejších a najprístupnejších riešení. Naučili sa však aj ako sa podeliť s týmito otázkami so svojimi rovesníkmi a zvyšovať vedomie o problematike vo svojich domácich cirkvách a kresťanských mládežníckych sieťach.

Ekumenickú letnú školu o vode zorganizovala na prelome júla a augusta „Ekumenická vodná sieť“, pridružená organizácia Svetovej rady cirkví, ktorá si kladie za cieľ vzdelávať novú generáciu kresťanských vodcov v problematike globálnej krízy vodných zdrojov.

 

Zo zdrojov agentúr a tlačových správ organizácií  ENI, WCC, WARC, a LWI  vybrala a zostavila:

Eva Guldanová,

Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike,

Email: ekumena.vosvete@gmail.com, tel: 02 5443 3238, fax: 02 5443 3235


Ekuména vo svete 34/2008

Odvysielané na stanici Rádio Slovensko, 20. augusta 2008 o 19:20

 

V dňoch 20. – 25. júla sa v Prahe konalo Výročné zhromaždenie Svetovej baptistickej aliancie. Súčasťou stretnutia bolo zasadnutie Generálnej rady, najvyššieho rozhodovacieho orgánu Aliancie. Stretnutia sa zúčastnilo 414 delegátov zo všetkých svetových kontinentov.

Slovenských baptistov na výročnom stretnutí zastupoval podpredseda Bratskej jednoty baptistov na Slovensku Darko Kraljik, kazateľ v Hurbanove.

V dnešnom vydaní relácie Ekuména vo svete vám s bratom kazateľom Kraljikom prinášame rozhovor. O tom, aká bola na stretnutí v Prahe atmosféra, o čom sa diskutovalo, čo brata kazateľa najviac oslovilo, a aký odkaz prináša baptistom i všetkým kresťanom na Slovensku sa s ním zhovárala Eva Guldanová.

Brat Darko Kraljik, ako podpredseda Bratskej jednoty baptistov na Slovensku ste boli delegátom slovenských baptistov na Výročnom zhromaždení Svetovej baptistickej aliancie koncom júla v Prahe.

Aká bola na stretnutí atmosféra? Čo sa tam odohrávalo?

§         Pre mňa to bola výnimočná príležitosť byť na takomto stretnutí už aj z toho dôvodu, že som bol prvý krát na koncile či zhromaždení Svetovej baptistickej aliancie.

§         Atmosféra bola veľmi dobrá. Bolo to niečo úžasné stretnúť sa s bratmi a sestrami našej baptistickej rodiny z viac než 100 krajín celého sveta. Táto bratsko-sesterská atmosféra Kristovej lásky a radosti charakterizovala toto stretnutie. Ľudia rôznych národov, etnických skupín, farieb pleti, jazykov a kultúr sa navzájom vítali a zdravili, spolu hovorili a spoznávali sa, a cítili sme, že patríme k sebe, že sme jedna rodina, že zdieľame jednu vieru v Pána Ježiša Krista ...

§         Čo sa týka programu konferencie, ten bol daný charakterom konferencie. Keďže to bolo výročné zhromaždenie Svetovej baptistickej aliancie, na tomto zhromaždení mali svoje pracovné stretnutia rôzne výbory a komisie, ktoré pracujú v rámci aliancie.

§         Svetová baptistická aliancia má niekoľko pracovných komisií, ktoré tam mali svoje pracovné stretnutia ako sú napríklad:

o        Komisia pre podporu a pomoc

o        Komisia pre členstvo v aliancii

o        Komisia na vytváranie rezolúcií

o        Komisia pre pracovníkov v aliancii

§          Baptistická svetová aliancia má taktiež niekoľko výborov, ktoré na tomto koncile mali svoje pracovné stretnutia:

o        Výbor pre slobodu a spravodlivosť

o        Výbor pre cirkevných vodcov

o        Výbor pre cirkevné učenie a medzicirkevnú spoluprácu

o        Výbor pre baptistické dedičstvo a identitu

o        Výbor pre kresťanskú etiku

o        Výbor pre uctievanie a spiritualitu

§         Okrem pracovného stretávania týchto výborov a komisií na rôznych úrovniach bol na konferencii vytvorený priestor pre rôzne fóra a diskusné skupiny, kde sa hovorilo o rôznych témach a záležitostiach kresťanského života viery.

§         Boli vytvorené aj záujmové skupiny (takzvané „affinity groups“), kde bol priestor pre diskusiu a zdieľanie skúseností ľudí, ktorí pracujú v rovnakej oblasti v rámci našej cirkvi: napríklad skupina kazateľov, skupina sestier teologičiek, vodcovia misijnej práce, tí ktorí pracujú v oblasti katechézy a kresťanského vyučovania, rôzne workšopy a tak ďalej...

Aké boli najdôležitejšie témy, ktoré sa na stretnutí prejednávali, a k čomu ste v diskusiách dospeli? Čo považujete za najdôležitejší výsledok stretnutia?

Na tomto stretnutí sa hovorilo o mnohých záležitostiach života viery, ale témy, o ktorých sa najviac hovorilo a diskutovalo, boli nasledovné – stručne ich spomeniem:

§         Výbor pre teologické a akademické vzdelávanie pripravil rozsiahle štúdie o Jánovi Husovi, snáď aj z toho dôvodu, že sa výročné zhromaždenie konalo v Prahe. Boli pripravené témy ako napríklad: Ján Hus – lekcie pre dnešok; Ján Hus a jeho príspevok k nášmu baptistickému kresťanskému dedičstvu... V diskusiách sa dospelo k tomu, že baptisti v Európe, minimálne my na našom území, nesmieme zabúdať na teologické a historické dedičstvo a odkaz predreformačných snáh Jána Husa...

§         Výbor pre doktrinálne záležitosti pripravil a nastolil tému „Ordinácia či postavenie do služby“ – kde sa okrem historického exkurzu hovorilo aj o tom, či ide iba o funkciu, alebo o čosi viac? Hovorilo sa o vieroučných, teologických, historických, ekleziologických, a iných otázkach danej záležitosti.

§         Výbor pre slobodu a spravodlivosť sa zaoberal otázkou utečencov a imigrantov a problematikou nenávisti voči nim a o kresťanských postojoch k tomu. Ako výsledok diskusie bola pripravená rezolúcia, v ktorej baptisti na celom svete odsudzujú diskrimináciu imigrantov a utečencov a nenávisť voči nim... Taktiež pozýva všetkých baptistov na celom svete „... ku spolunažívaniu v láske a spravodlivosti s utečencami a imigrantmi...“  

§         Výbor pre etické záležitosti pripravil tému, ktorá je zatiaľ baptistami vo svete pomerne stále prehliadaná, a tou je náš vzťah k životnému prostrediu, ekologické otázky z teologickej perspektívy... Ako výsledok stretnutia je pripravená aj „Rezolúcia ohľadom klimatických zmien a ochrany prírody“, ktorá nám kresťanom pripomína našu úlohu v tomto svete a pozýva nás vziať na seba zodpovednosť za environmentálne prostredie, v ktorom žijeme...

Za dôležitý výsledok tohto stretnutia okrem iného považujem spomínané rezolúcie, ktoré tam boli prijaté, i to, že sa medzi baptistami vážne hovorí o témach, ktorým sa doteraz nevenovala pozornosť, a ktoré tvoria podstatnú súčasť nášho života viery aj v jeho všedných a pozemských rozmeroch – ako sú napríklad sociálny a ekologický rozmer našej viery.

Čo vás najviac oslovilo? Podeľte sa s nami o nejaký zážitok, zaujímavý rozhovor, svedectvo ...

§         Ja osobne som sa zúčastnil diskusií na niekoľkých výboroch a skupinách, ale hlavne na výbore pre doktrinálne a teologické záležitosti, ako aj na výbore pre vzdelávanie a etické fórum.

§         Snáď najviac ma oslovila téma ekológie a životného prostredia a nášho vzťahu k danej problematike i to, že danú tému vnímajú ako dôležitú oblasť nášho života viery.

§         Špeciálne ma oslovila prednáška sestry z Estónska, ktorá študuje na Medzinárodnom baptistickom seminári v Prahe, na tému „Ekologické otázky z teologickej perspektívy“. Vychádzala z toho, že keď Estónsko vstupovalo do EU tak ekologické a environmentálne otázky a zákony znova zarezonovali v ich spoločnosti. Pre ňu to bol podnet zaoberať sa danou témou z teologickej perspektívy. Urobila to ale na zvláštny spôsob. Urobila analýzu piesní, ktoré sa spievajú v cirkvi i na pohreboch, analýzu kázní, a zvlášť pohrebných kázní, s ohľadom na zvesť o našom vzťahu k tejto zemi, ako aj analýzu nášho poňatia spasenia i krstu... Výsledky tejto štúdie boli pre mňa veľkým prekvapením i výzvou k prehodnoteniu našej zvesti a nášho vzťahu k životnému prostrediu, pretože situácia je pravdepodobne rovnaká aj na Slovensku.

§         Tak sa napríklad zistilo, že v našich piesňach spievame o tom, ako je táto zem a tento svet pre nás taký cudzí, iba zlý, tmavý, hriešny, údolie bolesti a sĺz, taká púšť, údolie smrti... Tento svet nám je niečo, o čo nesmieme mať žiaden záujem, nesmieme sa ho dotýkať, je nám takmer ukradnutý... Teológia piesní je takto ale odtrhnutá od celkového učenia Písma v danej oblasti.

§         Podobnú zvesť nachádzame aj v našich kázňach, najmä v tých pohrebných. Naša zem a prostredie, v ktorom žijeme, je neraz vnímané iba ako kulisy na javisku nášho života, ale nezohrávajú žiadnu rolu v príbehu nášho života. Keď sa príbeh nášho života smrťou ukončí, a my ako spasení domov zaletíme, do nebeskej vlasti, tieto kulisy už nie sú relevantné či dôležité. Takže táto jednostranná zameranosť na náš „nebeský domov“ vedie k tomu, že zvestujeme, že tento Bohom stvorený svet nemá pre nás žiaden význam a nie je hoden našej pozornosti, ba ani Božej, čo znova z pohľadu učenia celého Písma nie je pravdou (Božia zmluva s Noáchom je aj zmluvou s prírodou Gen 9,8n).

§         Určitý posun v tomto smere vidíme a v praxi vykonávania krstu a prechod od krstu v prírode, v rieke či jazere, na krst výlučne v baptistériách v modlitebni. Krst vodou je tak odtrhnutý od jeho prirodzeného umiestnenia v prírode. Životné prostredie ako Božie stvorenie je znovu vnímané iba ako pozadie, na ktorom sa odohráva dráma ľudského spasenia – nič viac. Vytratil sa tak moment a biblická nádej, že aj samé stvorenstvo bude oslobodené od služby porušenia... Rim 8,21.

Čo z toho, čo sa na konferencii udialo a dohodlo, budete tlmočiť na domácej pôde?

My ako baptistická cirkev na Slovensku sme už niečo dostali a ešte dostaneme v písomnej a elektronickej podobe, všetky podnety, výzvy, rezolúcie, a základné informácie z tejto výročnej konferencie. Na rôznych stretnutiach a grémiách určite bude priestor hovoriť o veciach, o ktorých sa hovorilo na tomto stretnutí v Prahe, a ktoré sa nás akosi bytostne dotýkajú.   

Čo si z konferencie odnášate ako posolstvo pre baptistov a prípadne pre všetkých kresťanov na Slovensku?

§         Pre baptistov na Slovensku snáď toľko: My tu žijeme na tomto našom malom Slovensku a sme tu malou denomináciou, ale keď som na tej konferencii videl, aká veľká rodina sme v tom svetovom meradle, tak by som chcel pripomenúť nám baptistom, aby sme napriek rôznym prúdom a trendom doby a ekumenickým vzťahom, v ktorých neraz podliehame pokušeniu malosti, zostali verní svojmu duchovnému dedičstvu. Ekumenická a medzicirkevná spolupráca neznamená vzdať sa svojej identity a svojho duchovného dedičstva. Verím, že aj baptistická cirkev práve svojou špecifickosťou a svojim duchovným dedičstvom môže byť obohatením pre ostatných veriacich a požehnaním pre svet, v ktorom žijeme aj na Slovensku.

§         Pre ostatných kresťanov: Keď som na tejto konferencii videl a počul, ako sú baptisti i kresťania vôbec v rôznych krajinách mocným nástrojom pozitívneho vplyvu na spoločnosť v ktorej žijú, prial by som si, aby sme sa aj my kresťania na Slovensku stali takýmto mocným nástrojom duchovnej obrody nášho národa, našej spoločnosti aj našou službou praktickej ľudskej pomoci ľuďom okolo nás.     

Ďakujeme veľmi pekne za interview.

 

Zostavila:

Eva Guldanová,

Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike,

Email: ekumena.vosvete@gmail.com, tel: 02 5443 3238, fax: 02 5443 3235

 


Ekuména vo svete 33/2008

Odvysielané na stanici Rádio Slovensko, 13. augusta 2008 o 19:20

 

Rozhovor s monsignorom Dr. Matthiasom Türkom, členom Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov.

Monsignor Türk pochádza z Nemecka a je Rímsko-katolíckym kňazom. Pracuje v Ríme v Pápežskej rade pre napomáhanie jednoty kresťanov. Má na starosti ekumenický dialóg s evanjelickými luteránskymi cirkvami a tiež so staro-katolíckymi cirkvami Utrechtskej únie. Takisto je zodpovedný za oficiálne návštevy cirkevných predstaviteľov zo severnej a západnej Európy od Islandu až po Českú republiku a Rakúsko. Popri činnosti v rámci Pápežskej rady pre jednotu vedie každoročne seminár o ekumenizme na Pápežskej Univerzite Gregoriana.

S monsignorom Türkom sme sa rozprávali o katolícko-evanjelickom ekumenickom dialógu na medzinárodnej i na regionálnych úrovniach, o úspechoch tohto dialógu, ako aj o jeho výzvach a prekážkach na ceste k jednote. Opýtali sme sa ho aj na vzťahy medzi Vatikánom a Utrechtskou úniou starokatolíckych cirkví.

Rozhovor pripravila Eva Guldanová.

Monsignor Türk, v rámci Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov ste hlavným zodpovedným odborníkom za vzťahy Katolíckej cirkvi so Svetovým luteránskym zväzom. Minulý rok medzinárodná Evanjelicko – Rímskokatolícka komisia pre jednotu vydala obsiahly študijný dokument, ktorý je ovocím poslednej fázy ekumenického dialógu týchto dvoch kresťanských spoločenstiev. Aká je história tohto dialógu?

Bola to štvrtá fáza nášho medzinárodného evanjelicko-rímskokatolíckeho dialógu, ktorú sme práve nedávno ukončili. V predchádzajúcich kolách sme sa venovali mnohým rozličným témam. Hovorili sme o chápaní Písma svätého, o sviatostnom živote, svedectve viery ... ale vo všetkých týchto rozličných témach sme zistili, že je niečo pod, alebo možno za nimi. Bola to základná otázka: Ako náš Pán Ježiš Kristus vykupuje človeka a svet, alebo slovami evanjelikov, ako ospravedlňuje človeka a svet? Takže základnou je otázka učenia o ospravedlnení. Zaoberala sa ňou tretia fáza nášho dialógu, ktorej výsledkom bol dôležitý dokument „Cirkev a ospravedlnenie“, na základe ktorého, spoločne s ďalšími regionálnymi dialógmi bolo vypracované známe „Spoločné vyhlásenie o učení o ospravedlnení“.

Spomenutý posledný študijný dokument evanjelicko-katolíckej komisie pre jednotu sa zaoberá otázkou „apoštolicity“. Prečo si komisia zvolila práve túto otázku? Ktorými hlavnými bodmi sa zaoberala a aké sú najdôležitejšie výsledky tejto fázy dialógu?

Na základe predchádzajúcich výsledkov sa nám vynorila ďalšia otázka: Ako toto spoločenstvo ľudí, ktorí boli ospravedlnení alebo vykúpení našim Pánom, pokračuje, alebo zotrváva v kontinuite? A tu sme prišli k otázke „apoštolicity“, čiže zotrvania Cirkvi na základe apoštolov, ktorých povolal Ježiš Kristus, v nepretržitom spojení cez čas a priestor. – Inými slovami spoločenstvo Cirkvi od jej úplných začiatkov až po dnes. Zvolili sme si teda tému apoštolicity a apoštolského úradu v Cirkvi. Pýtali sme sa, aké konkrétne formy apoštolicity sú v Cirkvi potrebné. A tu sme spoločne objavili, že aj evanjelická cirkev považuje za dôležité mať určitú cirkevnú tradíciu; zistili sme, že apoštolská služba je dôležitá pre obidve cirkvi, katolíkov aj evanjelikov, a odhalili sme, že je takisto potrebné, aby zachovávanie pravdy bolo určitým spôsobom spravované, aby existoval učiteľský úrad, ktorý by mohol oficiálne rozhodovať o tom, ktorý je pravý obsah viery a čo je nejaký iný obsah.  Dosiahli sme teda značnú mieru zhody v otázke ordinovanej služby v Cirkvi, učiteľského úradu, apoštolskej tradície a učenia o Cirkvi samotnej.

Popri ekumenických dialógoch na medzinárodnej úrovni sa dialógy úspešne vedú aj na regionálnych a národných úrovniach. Aký je vzťah medzi dialógmi na rozličných úrovniach? Zaoberajú sa tými istými témami alebo hovoria o rôznych otázkach? Ovplyvňujú sa tieto dialógy navzájom?

Veľmi správne ste poznamenali, že existujú takisto regionálne a národné dialógy medzi evanjelikmi a katolíkmi. A tieto veľmi pomáhajú zdôrazňovať možnosti, ktoré sa nachádzajú na danom mieste.  Existuje napríklad regionálny Rímskokatolícko-evanjelický dialóg v severských krajinách, vo Švédsku a Fínsku. Evanjelici v tejto oblasti v porovnaní s vnútrozemskými oveľa viac zdôrazňujú napríklad úrad biskupa. Majú aj ďalšie elementy cirkevnej tradície, ktoré sú veľmi blízke katolíckej tradícii, napríklad v oblasti spirituality, liturgie, a takisto sviatostného života. Takýto regionálny dialóg potom môže veľmi dobre pomôcť dialógu na medzinárodnej úrovni pohnúť sa v týchto rozličných otázkach. Regionálne dialógy dokážu neraz dokonca dosiahnuť väčší pokrok ako dialóg na medzinárodnej úrovni alebo v iných regiónoch. V súčasnej dobe sa spomenutý dialóg v Severských krajinách venuje téme „Ospravedlnenie v dnešnom živote“. To znamená, čo toto ospravedlnenie, v ktorom sme dosiahli zhodu v Spoločnom vyhlásení, znamená v živote Cirkvi a v živote jednotlivca.

Dialóg medzi katolíkmi a evanjelikmi v Spojených štátoch amerických vstúpil nedávno do svojho 11. kola. Dialóg v Nemecku vyprodukoval počas svojej histórie niekoľko úspešných, podrobných a progresívnych dokumentov. Čomu, akým témam sa tieto regionálne dialógy venovali?

Ako ste správne spomenuli v Spojených štátoch je dialóg medzi evanjelikmi a katolíkmi; a vedú už 11. kolo. Majú teda dlhú a veľmi dobrú sériu dokumentov, ktoré ukazujú veľkú úroveň zhody v mnohých rozličných témach. V súčasnosti sa spoločne zamýšľajú nad témou eschatológie, čiže zavŕšenia času, keď náš Pán príde späť. Tento eschatologický uhol pohľadu môže pomôcť opísať súčasnú situáciu Cirkvi a nájsť v tejto oblasti ďalšie priblíženie. Predchádzajúce, 10. kolo v Spojených štátoch, bolo o ekleziológii, teda o tom, ako máme chápať Cirkev. A tu sme videli, že obidve naše cirkvi sú zranené. Zranené, pretože sú neúplné. Rozdeleným bratom a sestrám chýbajú v ich vlastnej cirkvi tí druhí. Takže aj toto kolo dialógu o ekleziológii prinieslo dôležité kroky vpred čo sa týka otázky chápania Cirkvi.

V Nemecku začnú tento rok 3. kolo. Téma ešte nie je úplne vykryštalizovaná. Predchádzajúce výsledky dialógu boli publikované v roku 2000 pod názvom Communio Sanctorum – Spoločenstvo svätých. Dotkli sa všetkých hlavných tém ekumenickej teológie a dosiahli zhodu v ekumenických otázkach na veľmi vysokom stupni. Hovorili o chápaní Cirkvi, ordinovanej službe v Cirkvi, hovorili dokonca o úrade svätého Petra – čiže o pápežovi, potom o uctievaní svätých, o Márii, a tak ďalej .. Takže ak by niekoho zaujímal dokument, ktorý urobil v ekumenickom dialógu väčší pokrok ako mnohé iné, odporúčam vám prečítať si publikáciu výsledkov nemeckého dialógu „Spoločenstvo svätých“.

Ako sme počuli, v ekumenickom dialógu medzi evanjelikmi a katolíkmi sa za posledných 40 rokov spravili významné kroky. Kde vidíte v súčasnosti hlavné pretrvávajúce prekážky jednoty? Akým smerom by sme sa mali uberať a možno k akým konkrétnym krokom by sme sa mali podujať, aby sme mohli doplávať do prístavu jednej Cirkvi, za ktorú sa Ježiš modlil? A kde vidíte iskierky nádeje budúceho pokroku?

Jednou dôležitou úlohou je zožať výsledky posledných 40 rokov dialógu. Niektoré dohody a pokroky sú už teraz takmer zabudnuté, dokonca ani teológovia sa na ne nepamätajú. Potrebujeme teda zhrnúť všetky tieto výsledky a priviesť ich pokiaľ možno na oficiálnu úroveň cirkvi, požiadať jednotlivé cirkvi, aby priamo a oficiálne odpovedali na tieto výsledky, aby sme ich zachránili a zachovali pre budúcnosť.

Ďalej, po dosiahnutí základnej zhody v otázke ospravedlnenia, sa musíme teraz zaoberať otázkou chápania Cirkvi a ordinovanej služby Cirkvi. Je to vždy otázkou, kto spravuje sviatosti, kto reprezentuje nášho Pána Ježiša Krista v tomto svete a ako sa na tom podieľa celý ľud Boží. Musíme podrobnejšie opísať otázku osobného duchovného daru a duchovného daru nositeľa úradu v Cirkvi a ich vzájomný vzťah. V evanjelickom chápaní je tým základným, čo dáva prístup k všetkým úlohám a úradom v Cirkvi, krst. Podľa katolíckeho a pravoslávneho učenia existuje špeciálna sviatosť duchovného úradu, ordinácia. V tomto bode je medzi nami určitý rozdiel, ktorý nám zatiaľ bráni zjednotiť sa v otázke rozličného slávenia sviatostí, a ktorý nám takisto bráni zdieať spoločenstvo pri stole Pánovom. Takže v týchto oblastiach treba podniknúť ďalšie kroky.  A viete, ako ekumenik, musíte byť vždy optimista, takže aj ja som optimista. Všetky prekážky nie sú dostatočne veľké, aby zastavili dialóg, ale pokračujeme s dôverou. Venujme sa otázkam, ktorým sa teraz môžeme venovať a nemyslime neustále na ťažšie otázky, ktoré ešte ležia pred nami.

Monsignor Türk, ste tiež zodpovednou osobou pre vzťahy Rímsko-katolíckej cirkvi so starokatolíkmi. Aké boli posledné spoločné kroky oboch spoločenstiev a aké sú plány do budúcnosti?

Pred niekoľkými rokmi sme so Starokatolíckou konferenciou biskupov Únie Utrechtu v Holandsku zahájili prácu medzinárodnej komisie pre dialóg. Do Utrechtskej únie patria starokatolícke cirkvi v Holandsku, Nemecku, Švajčiarsku, a Poľsku. Členom únie bola aj Poľská národná katolícka cirkev v Spojených štátoch a Kanade, ale v roku 2006, po zavedení novej praxe ordinácie žien v starokatolíckych cirkvách, sa oddelili. 

Náš dialóg na medzinárodnej úrovni pokračuje s Utrechtskou úniou. Hovorili sme predovšetkým o otázke Cirkvi: vyznanie viery, sviatostný život, a (ordinovaná) služba v Cirkvi. Zistili sme, že máme veľmi veľa spoločného a veľmi sme sa priblížili v učení o viere. Väčšie ťažkosti sú ohľadom praxe cirkevného života.  Je veľké množstvo bývalých katolíckych kňazov, ktorí konvertovali do Starokatolíckej cirkvi a teraz sú tam služobníkmi. Na miestnej úrovni, vo farnostiach alebo diecézach, to spôsobuje mrzutosť. Urobili sa preto, napríklad v Nemecku, v týchto praktických otázkach pastorálne dohody medzi Starokatolíckou cirkvou a Nemeckou konferenciou katolíckych biskupov: ak sa bývalý katolícky kňaz stane starokatolíckym, nebude slúžiť na tom istom území, ale sa presunie do iného regiónu. Navrhli sa aj ďalšie praktické riešenia, ktoré zjednodušujú vzťahy a pomáhajú rásť vo vzájomnom porozumení a spoločenstve. Sme teda na veľmi pozitívnej ceste aj so Starokatolíckou cirkvou a dúfame, že sa nám v blízkom čase – na budúci rok alebo o dva roky – podarí vydať dokument o otázkach, na ktorých sme sa spolu zhodli.

Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor.

 

Zostavila:

Eva Guldanová,

Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike,

Email: ekumena.vosvete@gmail.com, tel: 02 5443 3238, fax: 02 5443 3235


Ekuména vo svete 32/2008

Odvysielané na stanici Rádio Slovensko, 6. augusta 2008 o 19:20

 

Valné zhromaždenie Svetovej federácie kresťanských študentov (WSCF)

Ženeva, 28. júla 2008 – ENI / WCC / WSCF

Citát z proroka Joela „vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať“ je témou 34. Valného zhromaždenia Svetovej kresťanskej študentskej federácie, ktoré sa 1. – 9. augusta koná v Montreale v Kanade. Stretlo sa na ňom 200 študentov a mladých vodcov národných študentských kresťanských hnutí z celého sveta z takmer všetkých kresťanských denominácií. Valné zhromaždenie hodnotí posledné 4 roky činnosti, plánuje ďalšiu štvorročnicu a zvolí nové vedenie federácie. Venuje sa aj otázkam sociálnej spravodlivosti a solidarity, teologickej a biblickej reflexii aktuálnych otázok súčasných mladých ľudí a otázke výchovy nových ekumenických vodcov. Svetová kresťanská študentská federácia bola založená v roku 1895 a v súčasnosti združuje 105 národných študentských kresťanských hnutí.

Valnému zhromaždeniu poslali pozdravy mnohí súčasní cirkevní a ekumenickí vodcovia. Reverend Samuel Kobia, generálny tajomník Svetovej rady cirkví, ktorý bol sám aktívnym členom organizácie a jedným zo zakladateľov študentského kresťanského hnutia v jeho rodnej krajine Keni, sa v pozdrave podelil s účastníkmi o svoje sny a napísal: „Som si hlboko vedomý vplyvu, aký študentské kresťanské hnutie môže mať na formovanie života človeka.“ Reverend Setri Nyomi, generálny tajomník Svetového reformovaného zväzu účastníkom Valného zhromaždenia s vďačnosťou Bohu pripomenul, že „študentské kresťanské hnutia boli skutočným prorockým hlasom a pioniermi v ekumenickom hnutí.“ Podobne kardinál Walter Kasper, predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov vo svojom liste Valnému zhromaždeniu zdôraznil, že inšpirovaní mladí ľudia, s víziou a znalosťami sú nádejou ekumenického úsilia. „Mladí ľudia, ako vy, ktorí ste zhromaždení v Montreale, sú pokladom našich cirkví pre napomáhanie jednoty kresťanov v našich zložitých časoch.“

Stretli sa najvyšší pravoslávni patriarchovia

Moskva, 28. júla 2008 – ENI

Dvaja najvyšší pravoslávni patriarchovia sa stretli v hlavnom meste Ukrajiny a zaviazali sa k jednote cirkvi. Stalo sa tak pri príležitosti osláv 1020. výročia „pokrstenia Kyjevskej Rusi“. V roku 988, po tom ako veľkoknieža Vladimír prijal kresťanstvo a ustanovil ho za náboženstvo svojho ľudu, sa 25. júla začali hromadné krsty obyvateľov Kyjeva. 

Osláv sa zúčastnil Ekumenický patriarcha Konštantínopola Bartolomej I., považovaný za duchovného vodcu pravoslávnych kresťanov, aj Moskovský patriarcha Alexej II., hlava Ruskej pravoslávnej cirkvi. Obidvaja patriarchovia spoločne slávili nedeľnú svätú liturgiu.

Ekumenický patriarcha navštívil Kyjev prvýkrát po 350 rokoch.

Svetová rada cirkví výzva svojich partnerov k reakciám na dve centrálne otázky

Ženeva, 18. júla 2008 – WCC/CPCE

Stály výbor Svetovej rady cirkví pre konsenzus a spoluprácu prosí ekumenických partnerov a členské cirkvi rady, aby sa vo väčšej miere vyjadrili k návrhu usporiadať „rozšírené valné zhromaždenie“ a poskytli svoj teologický náhľad na otázku chápania Cirkvi, čiže problematiku ekleziológie. Stály výbor sa stretol začiatkom júla v teologickom seminári v Hofgeismare v Nemecku.

Výbor ustanovilo Valné zhromaždenie Svetovej rady cirkví v Porto Alegre v roku 2006 ako pokračovanie Špeciálnej komisie pre pravoslávnu účasť v rade. Komisia pracovala od roku 1998 a priniesla množstvo reformných návrhov ohľadom rozhodovacích procesov Svetovej rady, celkového prístupu k riešeniu otázok, a jej modlitebného života, ktoré viedli k uvoľneniu nedorozumení medzi rodinami cirkví združených v rade.  

Myšlienka rozšíreného zhromaždenia, alebo rozšíreného priestoru sa takisto zrodila na Valnom zhromaždení v Porto Alegre. Zámerom je dať na zhromaždení priestor širšiemu spektru účastníkov, presahujúcemu hranice členských cirkví Svetovej rady cirkví, vrátane iných ekumenických organizácií a svetových spoločenstiev kresťanských cirkví ako sú napríklad Svetový luteránsky zväz a Svetový reformovaný zväz. Zhromaždenie by sa malo uskutočniť v roku 2013.

Druhou kľúčovou záležitosťou je prebiehajúca teologická diskusia o učení o Cirkvi, čiže ekleziológii. Táto otázka je v súčasnej dobe najdiskutovanejšou a takisto najproblematickejšou v ekumenických dialógoch. Pre Svetovú radu cirkví je zvlášť dôležitou, pretože rada je spoločenstvom cirkví z obdobia Reformácie, poreformačných cirkví, a pravoslávnych cirkví, ktoré spolu existujú a spolupracujú napriek rozdielnym pohľadom na náuku o cirkvi.  Valné zhromaždenie v roku 2006 predložilo cirkvám na posúdenie dva dôležité dokumenty v tejto oblasti, publikáciu „Podstata a misia Cirkvi“ a vyhlásenie s názvom „Povolaní byť jednou Cirkvou“.  Stály výbor pre konsenzus a spoluprácu na svojom stretnutí zároveň potvrdil, že cieľom Svetovej rady cirkví je snaha o jednotu.

Po stretnutí Stáleho výboru sa v Hofgeismare stretol výbor, ktorý má za úlohu hľadať kandidátov a pripraviť voľbu nového generálneho tajomníka Svetovej rady cirkví. Súčasný tajomník, reverend Samuel Kobia, totiž vo februári počas stretnutia Centrálneho výboru rady oznámil, že sa na konci roka 2008 nebude uchádzať o znovuzvolenie do funkcie.

Cirkevní pracovníci v Indii protestujú proti vražde aktivistu v boji proti alkoholu

Bangalore, India 30. júla 2008 – ENI

Pracovníci kresťanských cirkví sa pridali k sociálnym pracovníkom pri protestoch v indickom štáte Karnataka. Aktivisti žiadali, aby vláda prijala tvrdé opatrenia proti takzvanej „alkoholovej mafii“. K protestom došlo po tom ako bol zabitý vedúci aktivista v boji proti alkoholu. Protestujúci vyjadrili svoju nespokojnosť tým, že 25. júla celý deň sedeli pred sochou Gándího v Bangalore a na záver sa zúčastnili spomienkovej slávnosti na zavraždeného A.T. Babuho v priestoroch národnej kancelárie Študentského kresťanského hnutia. Babu mal 51 rokov a bol tajomníkom Národného zväzu občianskych hnutí pre oblasť Karnataky. 21. júla bol počas cesty na smrť ubitý vo vozidle, ktoré šoféroval.

Medzináboženská konferencia vyzýva: nevyhýbajte sa ľuďom s HIV

Ženeva, 29. júla a Mexico City, 1. augusta 2008 – ENI/WCC

Špecialisti v oblasti medicíny z celého sveta naliehavo žiadali na medzinárodnej medzináboženskej konferencii o AIDS s názvom „Viera v akcii teraz“ o väčšiu citlivosť k otázkam vzťahu náboženstva a HIV v náboženských spoločenstvách. Mnohé z nich totiž otázke nevenujú pozornosť a nakazeným ľuďom sa vyhýbajú.

Konferencie veriacich, ktorá sa konala 31. júla až 2. augusta v Mexico City, tesne pred začiatkom XVII. medzinárodnej konferencie o AIDS, sa zúčastnilo vyše 600 cirkevných vodcov z celého sveta. Zamýšľali sa predovšetkým nad otázkou, či náboženstvá môžu urobiť viac v boji proti súčasnej pandémii AIDS. „Náboženské skupiny zohrali v mnohých oblastiach vodcovskú rolu v odpovedi na AIDS“, povedala Linda Hartke, koordinátorka ekumenickej organizácie, ktorá stretnutie pripravila.

Účastníkom sa prihovorili viacerí cirkevní a občianski vodcovia a zástupcovia vlád, medzi nimi i reverend Mark Hanson, prezident Svetového luteránskeho zväzu a predsedajúci biskup Evanjelickej luteránskej cirkvi v Amerike. Plenárne zasadania sa počas troch dní zamerali na hlavné prekážky a príležitosti pri dosahovaní cieľa univerzálneho prístupu k prevencii, starostlivosti a liečeniu. 

3. – 8. augusta na tom istom mieste – v Mexico City prebieha XVII. Medzinárodná konferencia o AIDS. Je na nej prítomných okolo 25 000 účastníkov z univerzitných, vedeckých a medicínskych prostredí, ale tiež z oblastí obchodu, vládneho prostredia, náboženských a občianskych organizácií a takisto ľudia reprezentujúci siete HIV-nakazených. Témou 6-dňovej konferencie o AIDS je „Univerzálna iniciatíva teraz“. Odhaduje sa, že približne 33 miliónov ľudí na celom svete dnes žije s vírusom HIV.

Zhrnutie výsledkov Lambetskej konferencie, ktorá sa v nedeľu skončila:

·           Moratóriá na citlivé otázky a anglikánska zmluva

Canterbury, 3. augusta 2008 – ENI/LCDaily

Napriek mnohým výzvam a vnútorným napätiam, ktorým sa Anglikánske spoločenstvo muselo postaviť, skončilo sa 3. augusta najvyššie stretnutie anglikánskych biskupov - Lambetská konferencia - v pokojnom duchu. Uzavrela ju slávnostná eucharistická bohoslužba, ktorej predsedal a na ktorej kázal najvyšší predstaviteľ anglikánov arcibiskup z Canterbury Rowan Williams.

Mnohé problémy ostali otvorené, posun však nastal. Anglikáni hovorili o moratóriách na viaceré otázky, ktoré spôsobujú v spoločenstve rozkol; na ich čele sú otázky liturgického posväcovania homosexuálnych partnerských zväzkov a vysväcovania homosexuálnych osôb do funkcie biskupa. Diskutovalo sa aj o časovej ohraničenosti týchto moratórií. Primáti provincií Anglikánskeho spoločenstva sa vyjadrili, že by moratóriá boli platné „kým sa nepodarí dosiahnuť širšiu dohodu“.

Biskup Gene Robinson z Episkopálnej cirkvi USA, ktorý žije v homosexuálnom zväzku a ktorého vysvätenie v roku 2003 sa stalo podnetom k búrlivým diskusiám a protestom v rámci spoločenstva, sa vyjadril, že aj keby sa on vzdal svojej funkcie, gayovia a lesby, ktorí sú duchovnými, by zo spoločenstva nezmizli.  Gene Robinson nebol na konferenciu pozvaný ako oficiálny delegát pre obrovské množstvo protestov. Stretnutia sa však zúčastnil z vlastnej iniciatívy s cieľom obhajovať a lobovať za práva homosexuálov.

Anglikáni počas Lambetského stretnutia intenzívne pracovali aj na takzvanej „Zmluve“, ktorá by mala na jednej strane umožniť spoločenstvu byť otvorené veľmi širokému spektru dôrazov a zároveň upevniť zväzky v rámci spoločenstva.

·           Arcibiskup z Canterbury zhrnul konferenciu v 3 bodoch

Canterbury, 3. augusta 2008 – LCDaily

Na záverečnej tlačovej konferencii arcibiskup Canterbury, najvyšší predstaviteľ anglikánov, zhrnul úsilie a výsledky Lambetskej konferencie v troch bodoch:

1.        Biskupi potrebovali navzájom spolu hovoriť na bezpečnom mieste. To sa s modlitbou a vo vzájomnej úcte podarilo. 

2.        Vychádzajúc zo vzájomných rozhovorov, Anglikánske spoločenstvo potrebovalo spoznať, aké hlboké je odhodlanie ľudí zostať spolu. Aj v tomto smere sa podarilo pokročiť v hľadaní odpovede. 

3.        A spoločenstvo potrebovalo rozpoznať, aké typy akcií sú stále možné a dôveryhodné napriek zložitému stavu. Aj v tejto oblasti vzájomné svedectvá a niekoľko ďalších vecí pomáha nájsť odpovede.

Arcibiskup Canterbury Rowan Williams neskôr potvrdil, že bol dojatý túžbou prítomných zotrvať v jednom spoločenstve napriek rozchádzajúcim sa pohľadom na niektoré otázky, a záujmom pokračovať v diskusii a hľadaní riešení.

Metodisti vo Veľkej Británii sa rozhodli investovať do mladých

11. júla 2008 – CT/CPCE

Konferencia metodistov vo Veľkej Británii odsúhlasila na svojom júlovom stretnutí, že investuje viac ako 4 milióny libier do veľkej iniciatívy, ktorej zámerom je rozvinúť a posilniť účasť mladých ľudí na živote cirkvi. Počas piatich rokov dostane každý metodistický dištrikt grant, vďaka ktorému budú môcť zamestnať na čiastočný úväzok mladého človeka vo veku medzi 16 a 23 rokov. Väčšinu času budú títo mladí ľudia pracovať v rámci svojho dištriktu, časť ich času bude určená pre aktivity na národnej úrovni. „Účasť na živote cirkvi je o zapojení sa – môže to byť čokoľvek od vyjadrenia názoru až po prípravu programu a účasti na robení rozhodnutí.“, povedal Mike Seaton, vodca tímu práce s mladými do 19 rokov.  Zároveň sa každý dištrikt každý rok podujme k novému projektu „Mission Possible“ – Misia možná, ktorý navrhnú mladí s cieľom zapojiť v miestnych spoločenstvách evanjelium do akcie.  „Tým, že cirkev prijala túto správu, urobila obrovskú investíciu do budúcnosti. Rozhodnutie je dôkazom toho, že to myslí vážne so zapojením mladých do srdca svojho života.“, doplnil Mike Seaton. Pilotný projekt sa začne už v septembri tohto roku.

 

Zo zdrojov agentúr a tlačových správ organizácií  ENI, CT, WCC, WSCF, CPCE a LCDaily  vybrala a zostavila:

Eva Guldanová,

Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike,

Email: ekumena.vosvete@gmail.com, tel: 02 5443 3238, fax: 02 5443 3235

 



 

späť na hlavnú stránku    home  Home English    home     EN                                                                                             hore

 
.::.   .::.
 .::. ( © 2007 ERCSR