O nás

Čo je to ekuména?

Pojem ekuména pochádza z gréckeho slova oikos – dom. Označuje sa ním aj celá obývaná zem. Ekuména je teda akási spoločná strecha nad všetkými kresťanskými cirkvami.

Od začiatku 20. storočia sa pojmom ekuména označuje hnutie, ktoré sa usiluje o spoluprácu a zbližovanie kresťanských cirkví vo svete. Svoje korene má predovšetkým v spolupráci misijných organizácií a tiež v spolupráci cirkví pri vyjadrovaní ich spoločnej zodpovednosti za dianie vo svete. Popri spolupráci je jedným z dôležitých cieľov ekumenického hnutia aj hľadanie jednoty cirkví. Za týmto úsilím si však nemožno predstavovať úsilie smerujúce k organizačnému zjednoteniu rôznych vierovyznaní tak ako ich dnes poznáme. Ide skôr o objavovanie a zdôrazňovanie existujúcej miery jednoty kresťanov, ktorá tu už je aj napriek rozdielom.

Aké sú prejavy ekumény v cirkvi?

V ekumenickom hnutí je však viacero predstáv o tom akú viditeľnú podobu má mať jednota cirkví. Jednou z nich je samozrejme aj predstava organickej jednoty cirkví, ktorá by mala mať výraz v zjednotených štruktúrach rôznych konfesií na národnej i medzinárodnej úrovni. Túto predstavu presádza predovšetkým program Svetovej rady cirkví pre vieru a cirkevnú správu (Faith and Order). Tento program však rozhodne nevidí cestu k takejto jednote v tom, že všetky cirkvi sa zrieknu svojej tradície a identity v prospech jednej, ktorú uznajú za pravú. Ide skôr o veľmi trpezlivý proces odborných teologických dialógov, ktoré skúmajú opodstatnenosť jestvujúcich rozdielov a to, aká miera rozdielnosti v učení cirkví je ešte únosná na to, aby cirkvi mohli napriek svojim rozdielom hovoriť o jednote.

Veľké konfesionálne spoločenstvá ako Svetový luteránky zväz, Svetový reformovaný zväz a iné kladú dôraz inde. Zjednotené štruktúry cirkví ako legitímny výraz ich jednoty síce neodmietajú. Zároveň však zdôrazňujú, že nie sú jedinou legitímnou podobou jednoty. Tá je podľa nich možná aj pri zachovaní rozmanitosti konfesionálneho dedičstva, ktoré má svoj výraz aj v usporiadaní a štruktúrach cirkví. Tento model jednoty možno označiť ako jednota v zmierenej rôznosti. Takéto chápanie jednoty nevyžaduje odstránenie všetkých rozdielov vo vyznávaní viery. Dokonca ich pripúšťa. To, čo je však pre takúto jednotu nevyhnutné, je ochota nevzdávať sa spoločného hľadania správneho zmyslu evanjelia v rozdielnych spôsoboch vyznávania našej viery.

Popri týchto oblastiach však veľmi dôležitú úlohu v ekumenickom hnutí hrá spolupráca v tom, čo môžeme označiť ako služba svetu. Cirkvi napriek svojim rozdielom, ktoré sú v mnohých otázkach veľmi závažné, môžu spojiť svoje sily v službe. To sa deje napríklad aj prostredníctvom práce Ekumenickej rady cirkví a jej programov. Spoločnými silami vzájomne podporujeme rozličné projekty, ktoré naše cirkvi konajú. Ponúkame školenia pre zvýšenie zručností spolupracovníkov cirkví v oblasti práce s mládežou alebo v sociálnej práci. Ponúkame poradenstvo v otázkach novej religiozity, ktorá ku nám prichádza a je rovnakou výzvou pre všetkých kresťanov. Spolupracujeme tiež v otázkach vzťahu cirkví voči štátu.

Je potrebná ekuména?

Ak by sme na túto otázku odpovedali záporne, museli by sme z Biblie vyškrtnúť všetky miesta, ktoré hovoria o jednote a jednomyseľnosti. Ekumenické hnutie odpovedá na jasné biblické výzvy k jednote kresťanov. Najzreteľnejšie je táto výzva vyjadrená v modlitbe Pána Ježiša, ktorú zaznačil evanjelista Ján v 17. kapitole. Aj apoštol Pavol hovorí o jednote tela Kristovho (1Kor 12, R 12).

Jednota tých, ktorí o sebe hovoria, že sú nasledovníkmi Pána Ježiša Krista, teda kresťania, má význam pre dôveryhodnosť ich svedectva. To je dôležité najmä v dnešnej dobe. V sekularizovanej spoločnosti sa kresťanská cirkev znova musí zaoberať misijnou prácou. Je dôležité poznamenať, že práve v misijnej práci si kresťania začali uvedomovať potrebu jednoty. Kým rôzne kresťanské tradície žili vedľa seba po stáročia v Európe, veľmi im neprekážalo, že sú ako nasledovníci Krista rozdelení. Potrebu jednoty si uvedomili až vtedy, keď sa stretli v odľahlých krajinách na misijných poliach ako misionári rôznych cirkví. Vtedy pochopili, že na ľudí, ktorým zvestujú to isté evanjelium Ježiša Krista a ktorých chcú vyslobodiť zo zajatia povery, pôsobí rozdelenie kresťanov mätúco.

Je to možno irónia dejín, ale v podobnej situácii sa nachádzajú kresťania dnes v Európe. Práve kresťania z krajín tretieho sveta nás často zahanbujú v tom, ako vo svojom prostredí vedia spoločným, nerozdeleným hlasom vydávať svedectvo o evanjeliu. Dokážu to aj bez toho, aby sa museli vzdávať svojej konfesionálnej identity. Skutočnosť, že patria k tej, či onej kresťanskej tradícii im nie je prekážkou pre spoločné svedectvo. Skôr naopak. Bohatstvo darov, ktoré im dáva ich vlastná tradícia vedia vložiť do služby spoločného svedectva.

Toto sa musíme učiť aj my na Slovensku. V rozličných tradíciách, rímskokatolíckej, pravoslávnej evanjelickej, v tradíciách baptistov, metodistov, a v ďalších, máme mnoho vzácnych darov. Buďme ich dobrými správcami. Nepoužívajme ich jedni proti druhým. Netešme sa z toho, keď cirkev „toho druhého“ má problémy a upadá. Nenechajme sa odporcom evanjelia poštvať jedni voči druhým. Používajme naše dary ako ponuku toho dobrého pre druhých a prijímajme dobré dary iných. Usilujme sa zachovávať jednotu ducha vo zväzku pokoja (Ef 4,3).

Ondrej Prostredník

Ekumenická práca, čiže spolupráca cirkví je veľmi dôležitá. Prečo?

1. Predovšetkým preto, že všetci veríme v jediného Boha, ktorý sa prejavuje ako Trojica Svätá: Boh Otec, Boh Syn – Ježiš Kristus a Boh Duch Svätý. Veríme, že On nás všetkých stvoril, je Spasiteľom všetkých, ktorí v Neho veria a Posvätiteľom všetkých, ktorí sa mu otvoria. On založil Cirkev a vedie ju cez pozemský život do svojho Nebeského kráľovstva k životu večnému.
2. Ďalej preto, že náš nebeský Otec si iste praje, aby Jeho deti spolu vychádzali ako bratia a sestry. Je to Jeho vôľa. Boh je láska a preto nenávidí neznášanlivosť, spory, vojny. Aj my potrebujeme vzájomnú podporu vo svete plnom nevery.
3. I preto, že v zahraničnej misii v ďalekej Afrike, v Indonézii… pre ľudí, ktorých misionári pozývajú k viere v Pána Ježiša Krista, sú sváry medzi kresťanmi veľkou prekážkou. Je však možné ju prekonať, keď si uvedomíme, že každé vierovyznanie má od Boha špecifické dary, ktorými môže prispieť do spoločného pokladu kresťanstva. Preto je potrebné, aby sme každý poznali a vážili si vlastné hodnoty a boli ochotní prispieť nimi k obohateniu ostatných.
4. Bez problémov môžeme spolupracovať najmä na odstraňovaní biedy a zmierňovaní bolestí tohto sveta.
5. Slovo Božie hovorí o Cirkvi ako o duchovnom Tele Kristovom, ktoré sa skladá z mnohých údov, orgánov a buniek, ktoré predsa nemôžu proti sebe bojovať.

Jeden veľký teológ povedal, že Cirkev s veľkým C je organizmus, ktorý tu na zemi tvoria cirkevné organizácie – cirkvi s malým c. Iným pekným obrazom ekumény je strom kresťanstva, ktorý má mnoho vetiev. Ani tie medzi sebou nebojujú.

Tu na zemi sa kresťanské cirkvi asi nikdy úplne nezjednotia. Máme za sebou príliš odlišnú a často veľmi zraňujúcu históriu. Stačí, ak sa budeme vzájomne rešpektovať, hľadať to, čo nás spája, namiesto vyzdvihovania toho, čo nás rozdeľuje, a korektne spolupracovať v oblastiach, kde vierouka nepredstavuje bariéru – v sociálnej a charitatívnej oblasti života. Tak sa najlepšie môžeme stať soľou zeme a svetlom sveta.

Daniela Horínková

Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike (ERCSR)

Vznik ERC SR bol dôsledkom rozdelenia Československa a vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. Ekumenická spolupráca na Slovensku pokračovala v novej organizačnej forme a nových politicko-spoločenských podmienkach.

Skutočnosť, že spolupráca cirkví na Slovensku nebola otrasená rozdelením Československa, že prirodzene pokračovala ďalej na platforme Ekumenickej rady cirkví v SR, možno s odstupom rokov hodnotiť ako zrelosť kresťanských cirkví na Slovensku v ich vzájomných vzťahoch. Vznik ERCSR však neznamenal ani ochabnutie vzťahu s kresťanskými cirkvami v Čechách. Úmysel intenzívne spolupracovať bol deklarovaný oboma radami pri rozdelení ERC v ČSFR.

Pri vzniku ERCSR stálo 6 riadnych členských cirkví (Evanjelická cirkev a.v.; Reformovaná kresťanská cirkev; Pravoslávna cirkev; Cirkev bratská; Evanjelická cirkev metodistická; Cirkev československá husitská) a 4 cirkvi so štatútom pozorovateľa (Rímskokatolícka cirkev; Bratská jednota baptistov; Cirkev adventistov siedmeho dňa; Apoštolská cirkev). 30. októbra 1995 bola prijatá najprv so štatútom pozorovateľa a po schválení vlastnou synodou (3. 12. 1997) za riadneho člena Starokatolícka cirkev. Bratská jednota baptistov bola prijatá za riadneho člena ERCSR na zasadnutí výboru ERCSR 26. januára 1996.

Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike bola zaregistrovaná Ministerstvom kultúry ako združenie cirkví v súlade s ustanovením. §4. 3 cit. zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností a zákona SNR č. 192/1992 Zb. o registrácii cirkví a náboženských spoločností.

Ovocie, ktoré táto spolupráca priniesla možno rozdeliť do niekoľkých skupín:

I. HĽADANIE ZNAKOV VIDITEĽNEJ JEDNOTY CIRKVÍ
1. Ekumenický kontext na Slovensku

Základným cieľom ekumenického hnutia je hľadanie a spoločné slávenie viditeľných znakov jednoty cirkví. Vzťahy kresťanských cirkví na Slovensku sú do veľkej miery určované pomerom počtu príslušníkov jednotlivých konfesií: rímskokatolícka cirkev predstavuje okolo 70 %, ECAV 7 %, Reformovaná kresťanská cirkev 3 %, Pravoslávna cirkev 2 %, ostatné cirkvi pod 1 % členov z celkového počtu obyvateľov SR – podľa sčítania ľudu v roku 2001.

Veľká disproporcia v počte členov jednotlivých cirkví má za následok, že väčšinová Rímskokatolícka cirkev nepovažuje ekumenickú spoluprácu za nevyhnutnú pre napĺňanie svojho poslania v podmienkach našej spoločnosti. A na strane cirkví, ktoré vzišli z reformácie je vo vzťahu ku katolíckej cirkvi história protireformácie ešte vždy prekážkou.

Vzťahy Pravoslávnej cirkvi k ostatným cirkvám sú poznačené krízou v celosvetovom ekumenickom hnutí. Dôležitým faktorom je geografické položenie Slovenska, ktorého územím prechádza hranica medzi západnou a východnou kresťanskou tradíciou. Pre takéto územia je charakteristická aj prítomnosť Gréckokatolíckej cirkvi. Vzťahy pravoslávnej cirkvi ku gréckokatolíckej sú zložité všade, Slovensko nie je výnimkou.

Zložitou ekumenickou úlohou na území Slovenska je aj formujúca sa Starokatolícka cirkev a jej vzťah k Rímskokatolíckej cirkvi.

2. Budovanie vzťahov medzi cirkvami

V tejto situácii sa ERCSR usilovala o budovanie a zlepšovanie vzájomných vzťahov. Stala sa účinnou platformou, na ktorej cirkvi riešili viacero kritických situácií. V roku 1995 to boli otázky spojené s návštevou pápeža Jána Pavla II. Išlo najmä o zahrnutie stretnutia predstaviteľov cirkví združených v ERCSR s pápežom do oficiálneho programu jeho návštevy na Slovensku. Dôležitou otázkou bolo upozornenie na skutočnosť, že popri svätorečení troch košických mučeníkov je z hľadiska historickej objektívnosti a ekumenickej korektnosti nutné pripomenúť aj obete, ku ktorým v období krvavých náboženských bojov došlo na strane protestantských cirkví. Aktivity ERCSR v tejto otázke vyústili napokon do stretnutia predstaviteľov ERCSR s pápežom Jánom Pavlom II. a ich priamym dôsledkom bola aj skutočnosť, že pápež sa zastavil pri pomníku protestantov popravených v tzv. „prešovských jatkách“, kde sa spolu s evanjelickým biskupom Jánom Midriakom modlil modlitbu Pánovu.

Iným príkladom je riešenie napätí medzi Evanjelickou cirkvou a Apoštolskou cirkvou kvôli prozelytizmu v Rožňave, čo sa riešilo na pôde ERCSR v roku 2000. Možnosť otvorene rokovať o tejto citlivej otázke nie len na dvojstrannom rokovaní, ale v prítomnosti predstaviteľov ostatných cirkví, prispela k pokojnému riešeniu. Zároveň sa tu vytvoril predpoklad pre predchádzanie podobným krízam.

K príkladom budovania vzťahov medzi cirkvami na Slovensku patrí aj úspešné zavŕšenie procesu vzájomného uznania krstu svätého, ktoré vyústilo v podpísaní dohody medzi Evanjelickou cirkvou a Rímskokatolíckou cirkvou 4. júna 2001.

Do oblasti upevňovania vzťahov medzi cirkvami patrí aj advokačná funkcia ERCSR.

Medzi dôležité ekumenické úlohy patrí budovanie vzťahov aj medzi tzv. slobodnými a tradičnými cirkvami. Väčšina slobodných cirkví sa na Slovensku etablovala medzi prvou a druhou svetovou vojnou, resp. po druhej svetovej vojne. Tým je súčasne povedané, že prvá generácia členstva týchto cirkví pochádzala z tradičných cirkví. Novovzniknuté cirkvi ako sú baptisti, metodisti, cirkev bratská… boli tradičnými cirkvami považované za sekty. Za posledné desaťročie však na obidvoch stranách vyrástla nová generácia, prozelytismus už nie je jedinou cestou získavania nových členov slobodných cirkví. Súčasná situácia teda ponúka nové možnosti.

Na tomto mieste treba spomenúť ešte jeden fenomén ekumenickej scény a tým je charizmatické hnutie, ktoré sa šíri naprieč cirkvami, či sú malé, či veľké, staré alebo nové. O situácii na Slovensku možno povedať, že čím je cirkev menšia, tým je pre ňu ťažšie sa vyrovnať s charizmatickým hnutím. Zatiaľ čo rímskokatolícka cirkev je v stave charizmatickú spiritualitu skoro úplne prijať do svojich štruktúr, zaznamenávajú slobodné cirkvi často až cirkevný rozkol.

3. Ekumenické bohoslužby – týždeň modlitieb za jednotu kresťanov

Najvýraznejším viditeľným znakom jednoty cirkví sú bohoslužobné stretnutia. Tradícia ústredných ekumenických bohoslužieb v SR sa začína 19. januára 1997, keď sa vo Veľkom kostole Evanjelickej cirkvi a. v. zišli k spoločným modlitbám predstavitelia cirkví združených v ERCSR s predstaviteľmi Rímskokatolíckej cirkvi. Od roku 1997 ERCSR preberá na seba aj koordináciu celosvetového Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý je spoločnou aktivitou Svetovej rady cirkví (Komisia pre vieru a cirkevnú správu – Faith and Order) a Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov. Od roku 1998 každoročné ekumenické bohoslužby v rámci Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov preberá v priamom prenose Slovenská televízia. Predsedovia ERCSR a KBS v súvislosti s Týždňom modlitieb vydávajú pravidelne výzvu kresťanom Slovenska k spoločným modlitbám. Od roku 1998 dochádza ku koordinácii týždňa modlitieb za jednotu a aliančného modlitebného týždňa. V roku 2003 sa z iniciatívy mládežníckej komisie konala aj modlitebná reťaz mladých v rámci Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov.

Uskutočnilo sa aj niekoľko ďalších ekumenických bohoslužieb pri rôznych príležitostiach, napr. pri príležitosti privítania betlehemského svetla (Modrý kostol, Bratislava 19.12.1998). Neúspechom poznačený zostal návrh usporiadať ekumenické bohoslužby pri príležitosti jubilejného roka na sviatok Cyrila a Metoda 5.7. 2000 v Nitre. Nakoniec sa bohoslužby konali v evanjelickom kostole vo Sv. Kríži za účasti miestneho rímskokatolíckeho kňaza z Ružomberka a ďalších predstaviteľov ERCSR (25. 6. 2000).

30.4.2004 sa vo Veľkom kostole ECAV v Bratislave konali ekumenické bohoslužby za účasti vlády a parlamentu SR pri príležitosti vstupu do Európskej únie.

4. Vyhlásenia ERCSR

K viditeľným znakom jednoty cirkví patrí aj ich schopnosť zaujať spoločné stanovisko k aktuálnym spoločenským udalostiam. ERCSR slúžila ako prostredie, v ktorom sa takéto stanoviská tvorili. Predstavitelia ERCSR zaujali stanovisko k vnútropolitickej situácii a verejnosti adresovali výzvu k upokojeniu spoločenskej situácie v júni 1995. ERCSR spoločne s Evanjelickou cirkvou vydala vyhlásenie a požiadala o stiahnutie učebnice dejepisu Milana Ďuricu „Dejiny Slovenska a Slovákov“ zo zoznamu učebníc odporúčaných ministerstvom školstva SR. ERCSR vydala aj vyhlásenia k zmarenému referendu (27. 5. 1997), k voľbám (14. 9. 1998), k 10. výročiu zmeny spoločenských pomerov na Slovensku (17. 11. 1999). Zvláštnu skupinu vyhlásení tvoria tie, ktoré sa dotýkajú etických a duchovných otázok. K takým patrí spoločné vyhlásenie ERCSR a KBS k eutanázii v roku 2000 a stanovisko k projektu R.A.S.T. – jogové cvičenia na školách (10. 10. 2000).

Ako pokus o založenie istej tradície verejných vyhlásení možno hodnotiť Svätodušné posolstvo predsedu ERCSR k Svätodušným sviatkom (29.5.1998). Svätodušné sviatky majú špeciálnu symbolickú hodnotu. Sú sviatkom vzniku jednej kresťanskej cirkvi, ktorá napriek sociálnym a kultúrnym rozdielom spája ľudí v jedno spoločenstvo.

ERCSR vydáva i stanoviská k dokumentom Vatikánu a k zahraničným udalostiam, týkajúcim sa postavenia a postojov kresťanstva vo svete.

5. Vzťah cirkví a štátu

Najrozsiahlejšou oblasťou činnosti s najzreteľnejšími výsledkami je práca ERCSR pri koordinácii postupu cirkví vo vzťahu k štátu.

Už v roku 1994 na pozadí procesu, ktorý sa začal prípravou medzištátnej zmluvy SR s Vatikánom sa vyprofilovala myšlienka že ERCSR má podobne ako KBS zastupovať cirkvi vo vzťahu k štátu, stáva sa partnerom pre štátne orgány. Túto oblasť činnosti ERCSR možno rozdeliť na dve hlavné časti: a) Upevňovanie právneho postavenia cirkví v SR a b) Riešenie otázok financovania cirkví.

a) Upevňovanie právneho postavenia cirkví v SR

V septembri 1997 predseda ERCSR, generálny biskup ECAV, Július Filo upozorňuje na rýchle postupujúce prípravy medzištátnej zmluvy SR s Vatikánom a na skutočnosť, že pripravovaná zmluva ovplyvní celkový vzťah cirkví so štátom. Preto ERCSR požiadala v tejto veci o prijatie u premiéra SR. Vo februári 1998 MK SR rozhodlo o vytvorení odbornej komisie pre otázky vzťahu cirkví a štátu. Úlohou komisie bola príprava návrhu vzorovej zmluvy medzi štátom a cirkvou a vytvorenie predpokladov pre úspešné začatie bilaterálnych vzťahov medzi štátom a jednotlivými cirkvami. V decembri 1998 ERCSR formuluje názor, že otázku vzťahu cirkví a štátu treba najskôr riešiť vnútroštátnym zákonom a až potom zahraničnými zmluvami. Je to dôležité pre zachovanie rovnosti cirkví pred zákonom. Skupina zástupcov členských cirkví ERCSR pri príprave zákona o vzťahu cirkví a štátu, ktorá zasadala 20. 4. 1999, sa prikláňala k názoru, že priechodnejší než nový zákon je novelizácia zákona 308. V súlade s týmto názorom ERCSR posiela listy vláde SR, a poslancom Národnej rady SR, v ktorom žiada o prijatie novely zákona 308, ktorá bude deklarovať rovnosť cirkví pred zákonom a až potom schvaľovať zmluvu SR s Vatikánom. Následkom tohto úsilia bol zákon č. 308 novelizovaný 31. 10. 2000. Čl. 1, §4 zaručuje cirkvám rovnaké postavenie pred zákonom (ods. 2), môžu sa združovať (ods. 3) a uzatvárať zmluvy zo štátom (ods. 5).

V dôsledku možností, ktoré novela zákona č. 308 vytvorila, predseda ERCSR Július Filo navrhol, aby cirkvi združené v ERCSR postupovali spoločne, s možnosťou prizvať aj cirkvi, ktoré nie sú členmi ERC. Prvé zasadnutie zástupcov cirkví vo veci zmluvy so štátom sa uskutočnilo 16. 3. 2001 a prítomní predstavitelia cirkví sa rozhodli prizvať k spoločnému postupu aj Ústredný zväz židovských náboženských obcí a Apoštolskú cirkev. Pod vedením JUDr. Dušana Rolla ERC vypracovala návrh Zmluvy medzi SR, registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ktorý vláda SR svojim uznesením č. 1186 z 19. 12. 2001 schválila a postúpila na rokovanie Národnej rady. Výsledkom tohto úsilia bol slávnostný podpis zmluvy 11. 4. 2002. Zmluva stojí na úrovni zákona, vyšla v zbierke zákonov SR a je podpísaná tromi najvyššími ústavnými činiteľmi SR, prezidentom, predsedom NR SR a predsedom vlády, vytvorila pevný právny základ pre postavenie cirkví v spoločnosti a stala sa jedným z ďalších viditeľných znakov jednoty cirkví na Slovensku.

b) Riešenie otázok financovania cirkví

Na základe výzvy Ministerstva kultúry SR predkladá 26. 4. 1996 predseda ERCSR návrh spoločného stanoviska cirkví ERCSR k otázke ekonomickej odluky cirkví od štátu. Návrh predpokladá vyberanie cirkevnej dane pre ústredia cirkví prostredníctvom štátneho daňového systému vo výške 1% z príjmu, postupný prechod od terajšieho financovania platov duchovných a ústredí zvyšovaním cirkevnej dane od 0,2% v priebehu 5 rokov až na úroveň 1%, zároveň adekvátnym znižovaním príspevkov štátneho rozpočtu na platy duchovných a prevádzku ústredí. Pohyb okolo ekonomickej odluky cirkví od štátu však zakrátko nato ustal a štátne orgány sa riešeniu tejto otázky nevenovali.

Zároveň s úvahami o ekonomickej odluke cirkví od štátu podniká ERCSR kroky smerom k zvýšeniu platov duchovných. Predseda ERCSR, biskup Július Filo sa na túto tému stretol s premiérom Vladimírom Mečiarom a neskôr ERCSR zaslala list podpredsedníčke vlády Kataríne Tóthovej o situácii v odmeňovaní duchovných. V máji 1997 ERCSR predkladá požadované podklady o kategorizácii činností duchovných a následne dochádza k zvýšeniu platov duchovných. Ďalšie zvýšenie platov duchovných požaduje ERCSR v júni 2002.

V obnovenej podobe sa otázka financovania cirkví stala znovu aktuálnou v roku 2000. 28. júna 2000 ERCSR menuje členov do pracovnej skupiny MK SR na prípravu modelu finančného zabezpečenia cirkví. V júni 2001 ERCSR protestuje proti navrhovanému modelu financovania, ktorý nezohľadňuje proporcionálne rozdiely cirkví a z toho plynúce rozdielne nároky na personálne zabezpečenie jednotlivých cirkví.

II. JEDNOTA S CIRKVAMI VO SVETE

1. ERCSR v medzinárodných organizáciách a spolupráca na medzinárodnej úrovni

Popri hľadaní znakov viditeľnej jednoty medzi cirkvami doma, je poslaním Ekumenickej rady aj budovanie jednoty so spoločenstvom cirkví vo svete. Medzinárodné ekumenické hnutie je zdrojom dôležitých impulzov pre spoluprácu cirkví na národnej úrovni. ERCSR od roku 1993 udržiava živé kontakty s Ekumenickou radou v ČR a s partnerskými organizáciami v zahraničí. Ide predovšetkým o spoluprácu so Svetovou radou cirkví /SRC/a jej oddelením pre Európu a s Konferenciou európskych cirkví /KEK/. V roku 1994 ERCSR podala žiadosť o prijatie za člena Európskej ekumenickej komisie pre cirkev a spoločnosť (ECCSS) v Bruseli a na zasadnutí komisie v Liebfrauenburg, 4.-6. 9. 1995 bola prijatá za riadneho člena. Komisia pre prácu so ženami ERCSR získala členstvo v Ekumenickom fóre kresťanských žien Európy v roku 1996. Mládežnícka komisia ERCSR sa stala členom Ekumenickej rady mládeže Európy v roku 2002. Diakonická komisia ERCSR sa stala členom Eurodiakonie v roku 2005

Od valného zhromaždenia KEK v Prahe 1992 má Slovensko zastúpenie aj v Centrálnom výbore KEK. Tajomníci ERCSR sa pravidelne zúčastňovali na stretnutiach tajomníkov národných ekumenických rád. V júni 1994 navštívila delegácia ERCSR Ekumenické centrum v Ženeve. Početnejšia skupina zo Slovenska sa zúčastnila aj na II. Európskom ekumenickom zhromaždení v rakúskom Grazi. Dokumenty z tohto zhromaždenia v spolupráci s KBS vydala ERCSR v slovenskom preklade. Ako dôsledok účasti v Grazi možno hodnotiť aj zriadenie spoločnej komisie cirkevných historikov. ERCSR rozdeľovala rekreačné pobyty v stredisku Svetovej rady cirkví Casa Locarno až do uzavretia programu v r.2002 a sprostredkovala viacero štipendií na jazykové programy v zahraničí. Predstavitelia ERCSR sa zúčastnili mnohých ekumenických podujatí v zahraničí. Spomenúť treba aj audienciu u pápeža v rámci Púte národného zmierenia do Ríma, 15. 2. 2000.

ERCSR prijala aj viacero návštev zo zahraničia. Generálny tajomník KEK, Jean Fischer navštívil ERCSR krátko po jej osamostatnení, 7. 9. 1993 a neskôr v roku 1995, keď sa zaujímal o problematiku vzťahov gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Vtedy sa uskutočnilo aj jeho stretnutie s podpredsedníčkou vlády SR. V máji 1996 navštívil Slovensko patriarcha Alexij II, ktorý sa stretol aj s predstaviteľmi ERCSR. V auguste 1994 sa uskutočnila návšteva ekumenickej skupiny zo Škótska a vo februári 1996 návšteva Rady kresťanských cirkví Francúzska, ktorú prijal aj predseda KBS, biskup Baláž. Pri príležitosti dekády solidarity cirkví so ženami Slovensko navštívila delegácia SRC v júni 1996. Pri príležitosti 5. výročia podpísania Spoločného vyhlásenia k učeniu o ospravedlnení navštívil Bratislavu generálny tajomník Svetového luteránskeho zväzu Dr. Ishmael Noko a generálny tajomník (rím.katolíckej) Rady konferencie biskupov Európy Aldo Giordano.

Slovensko sa stalo dejiskom viacerých medzinárodných ekumenických podujatí. Valné zhromaždenie Ecumenical Development Cooperative Society (EDCS) sa konalo v Nitre 19.-27. 6. 1998. Európsky seminár o činnosti ekumenického pôžičkového fondu ECLOF v postkomunistických krajinách sa konal 26.-30. 1. 1999 v Bratislave. V októbri 1994 sa v Bratislave uskutočnila konzultácia o diakonii, ktorú organizovala SRC a KEK. Výsledkom konzultácie je tzv. Bratislavské vyhlásenie, ktoré je jedným zo základných dokumentov diakonickej práce cirkví v Európe. V spolupráci so SRC organizovala ERCSR aj semináre z oblasti humanitárnej práce cirkví s témou: Pripravenosť na mimoriadne situácie, 17.-18. 2. 1998 a 31. 10 – 1. 11. 1999. V dňoch 2. – 6. 5. 2001 ERCSR spolu s komisiou cirkví pre migrantov KEK usporiadala medzinárodnú konferenciu o rómskej problematike „Život v spoločenstve – situácia Rómov v strednej a východnej Európe“.

Európska integrácia ako výzva k spoločnej zodpovednosti – stretnutie ekumenických rád Čiech, Maďarska, Poľska, Rakúska a Slovenska

V poradí tretie stretnutie tohto typu sa konalo 25. – 27. novembra 2005 na pozvanie

poľskej ekumenickej rady vo Varšave. Spoločný politický priestor, ktorý vznikol 1. mája 2004 vstupom krajín východnej Európy do Európskej únie je pozvaním ku spoločnej zodpovednosti za jeho formovanie v duchu kresťanských hodnôt. Túto zodpovednosť si uvedomujú predstavitelia piatich ekumenických rád v stredoeurópskom regióne. Formou pravidelného vzájomného informovania a spoločných stanovísk k dôležitým otázkam regionálneho významu chcú túto spoločnú zodpovednosť prejavovať. Prvé spoločné stretnutie sa konalo 1. decembra 2003 vo Viedni.

III. SLUŽBA SLOVOM

Ekumenická rada cirkví v SR sa stala v mnohom ohľade aj nástrojom služby.

1. Pôsobenie cirkví v armáde a väzniciach

Jednou z prvých oblastí v ktorej cirkvi združené v ERCSR spojili svoje sily k službe, je ich spoločné pôsobenie v armáde. V roku 1994 prof. ThDr. Igor Kišš bol poverený prípravou koncepcie duchovnej služby v armáde. Neskôr, v roku 1995 menuje ERCSR dvoch zástupcov do Úradu vojenských duchovných MO SR. V priebehu rokov sa problémy vzniknuté v tejto službe riešia na rokovaniach ERCSR. Napríklad, pracovník úradu Tomáš Semko na zasadnutí ERCSR 3.12.1997 informuje o problémoch v kompetenčných vzťahoch medzi zástupcom ERCSR a riaditeľom Duchovnej služby v armáde a o nezáujme vedenia Úradu vojenských duchovných presadiť, aby absolventi teologických fakúlt nemuseli slúžiť v bojových útvaroch. Predseda a tajomník ERCSR vstúpili do rokovania s riaditeľom Úradu vojenských duchovných a vzniknuté problémy sa začali riešiť.

Ďalšou oblasťou spoločnej služby je práca vo väzniciach a policajných zboroch.

2. Ochrana cirkví pred škodlivými duchovnými prúdmi – Centrum pre štúdium siekt

Silným programom služby ERCSR sa stala spolupráca s Ekumenickou spoločnosťou pre štúdium siekt od r. 1995. Možno ju hodnotiť ako príklad vzácnej spolupráce menšinových a slobodných cirkví s rímskokatolíckou cirkvou. Jej ovocím je vydávanie časopisu Rozmer. V roku 1997 vychádza nulté číslo. Náklad časopisu je v roku 1999 – 1500 kusov a počet predplatiteľov 600. Do roku 2002 náklad stúpol na 2500 kusov. 5.6.2001 ERCSR zriaďuje Centrum pre štúdium siekt s priestormi na Svoradovej ul. v Bratislave, ktoré si postupne, prednáškovou činnosťou a vydávaním časopisu Rozmer, buduje meno vo verejnosti a zaznamenáva stále väčší záujem o poradenstvo.

3. Študijná práca ERCSR – rozvoj ľudských zdrojov

a) Semináre a konferencie

ERCSR svoje poslanie plní aj vlastnými študijnými aktivitami. Program napomáha vzájomnému porozumeniu a budovaniu úcty voči duchovným a teologickým tradíciám iných cirkví. Uskutočňujú sa konferencie a semináre k rôznym okruhom otázok: Duchovno-pastorálna starostlivosť v praxi; Zmierenie a odpustenie; Vzťah väčšinových a menšinových cirkví; Duchovný a kultúrny rozmer samosprávy; Úloha cirkví v občianskej spoločnosti; Protestantizmus v službách európskeho vývoja; Posolstvo evanjelia pre postavenie ženy v spoločnosti; Kresťanská spiritualita v prostredí rastúceho materializmu…

Do oblasti študijnej činnosti patrí aj zriadenie spoločnej komisie historikov katolíckej a evanjelickej cirkvi, 20. 1. 1998. Na jej práci sa podieľali historici evanjelickej, reformovanej a pravoslávnej cirkvi. Zo spolupráce vzišiel študijný projekt „Problematika cirkevných dejín obdobia 1517-1781 na Slovensku“, ktorého cieľom bolo prispieť k hojeniu rán vo vzájomných vzťahoch cirkví najmä v otázkach, kde boli kapitoly dejín cirkvi interpretované rozlične v závislosti od cirkví. Konferencia s touto témou sa konala 5. septembra 1998 v Badíne a v roku 2001 ERCSR v spolupráci s vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied vydala zborník s prednáškami konferencie.

b) Dlhodobé vzdelávanie partnerských organizácií

Tréning skladajúci sa zo 6 samostatných modulov reagoval na potrebu cirkví. Vzdelávanie bolo zamerané na prípravu pracovníkov cirkví na kvalitnejšie a odbornejšie riadenie projektu / organizácie. V roku 2005 prebehli témy: Manažment projektu, Získavanie finančných prostriedkov, Životné zručnosti a Ako predchádzať syndrómu vyhorenia. V rámci vzdelávania boli dve samostatné záujmové skupiny, jedna pre pracovníkov zaoberajúcich sa s deťmi a mládežou v oblasti voľno-časových aktivít (16 účastníkov zo 6 cirkví) a jedna pre pracovníkov v sociálnej oblasti (19 účastníkov zo 6 cirkví). Súčasťou projektu boli aj vizitácie niekoľkých zariadení, prezentácia organizácií, servis informácií… Na záver tréningu účastníci, ktorí splnili všetky podmienky dostali certifikát s akreditáciou MŠ v SR.

c) Dobrovoľníctvo

Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike od 1. decembra 2004 spustila novú aktivitu „Dobrovoľnícky program ERCSR – DOBRO“. Jeho vytvorenie je odpoveďou na aktuálny trend rozvoja ľudských zdrojov prostredníctvom výmeny dobrovoľníkov. Program otvára možnosti pre ľudí z cirkví SR konať dobrovoľnícku službu v zahraničí. Vo vyspelých demokratických krajinách má zapájanie sa do dobrovoľníctva nezastupiteľné miesto v rozvoji občianskej spoločnosti. Slovensko má v tejto oblasti čo doháňať. Cieľom dobrovoľníctva je podpora aktívnej participácie a záujmu mladých ľudí o rozvoj komunity, posilnenie ľudskej solidarity a poskytovanie odpovede na dôležité výzvy našej spoločnosti. V hostiteľských organizáciách dobrovoľníci ponúknu svoje znalosti a zručnosti tým, ktorí to potrebujú. Zároveň ERCSR zabezpečuje hosťovanie zahraničných dobrovoľníkov na Slovensku v organizáciách, cirkevných zboroch a zariadeniach, ktoré vykonávajú sociálnu prácu…

4. Publikačná informačná činnosť

Veľmi skoro po vzniku ERCSR si cirkvi uvedomujú nedostatočnú prezentáciu, jednotlivo i samotnej ERC v masmédiách. V roku 1998 sa ERCSR podieľa na menovaní kandidátov do Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie. V roku 1999 sa ERCSR spolu s KBS podieľa na mediálnej kampani v súvislosti s rokom kresťanskej kultúry. V tom istom roku ERCSR uzatvára dohody s STV a SRo o spolupráci počas Veľkého jubilea 2000. ERCSR sa podieľala aj na mediálnej kampani pred sčítaním ľudu v roku 2001 a zasiahla do korigovania názvov cirkví na sčítacích hárkoch.

Podarilo rozbehnúť internetovú stránku www.ekumena.sk.

Významným krokom v posilňovaní mediálnej prezentácie ERC bolo spustenie projektu Ekuména vo svete vo februári 2001. Na základe zmluvy o spolupráci zo Slovenským rozhlasom má ERCSR zabezpečený 10 minútový vysielací čas týždenne na celoslovenskom okruhu SRo pre šírenie spravodajstva o ekumenickom dianí v zahraničí. V centre pozornosti sú najmä stanoviská cirkví k spoločenským otázkam, príklady spolupráce v rozvojovej a humanitárnej službe, výsledky ekumenických teologických dialógov a príklady misijnej služby. Relácia prináša aj rozhovory s významnými osobnosťami ekumenického diania v zahraničí.

ERCSR sa prezentovala aj vydaním niekoľkých publikácií. Takto vznikol Atlas religiozity, ktorý je dobrou prezentáciou jednotlivých cirkví na území SR (r. 2000 vo vydavateľstve Chronos) a Ekumenická ročenka Slovenska 2004. V rokoch 1999 – 2001 v spolupráci s Medzinárodnou biblickou spoločnosťou vyšli postupe tri vydania publikácie Moja prvá Biblia v obrázkoch v anglicko-slovenskej verzii a v rozličných mutáciách rómskeho jazyka, používaných na Slovensku.

Vďaka podpore Svetovej rady cirkví sa postupne tvorí knižnica ERCSR, v ktorej sú prístupné knižné tituly a vybrané periodiká jej vydavateľstva ako aj ďalšie informačné zdroje.

IV. SLUŽBA V HMOTNEJ NÚDZI

Dôležitou oblasťou pôsobenia ekumenického hnutia vo svete je spolupráca cirkví v poskytovaní pomoci núdznym.

1. Humanitárna pomoc

Hoci organizovaná pomoc cirkví v humanitárnej oblasti nemá na našom území takmer žiadnu tradíciu, ERCSR urobila prvé kroky. V roku 1994 sa podieľala na humanitárnej pomoci Chorvátsku. Humanitárna zbierka sekcie žien pri ERCSR v roku 1996 smerovala do Rumunska, Ukrajiny a bývalej Juhoslávie. ERCSR zabezpečovala aj distribúciu pomoci obetiam povodní 1997 a 1998 na Slovensku vo výške 58.446.- USD, teda 2 mil. Sk.

Spolu s ostatnými členmi Platformy Mimovládnych rozvojových organizácií sa ERCSR zapojila do celosvetovej kampane Svet bez chudoby, ktorá na Slovensku začala 1.6.2005. Dobrovoľníčky z USA, ktoré prišli na Slovensko cez Dobrovoľnícky program ERC v SR, pomohli pri organizácii Dňa bielych náramkov 10. septembra 2005.

V rámci krízovej pomoci ERCSR vyhlásila zbierku na pomoc ľuďom, ktorých postihlo zemetrasenie v Pakistane. Výnos zbierky vo výške 115.412,- SKK bol presunutý na účet medzinárodnej siete Action by Churches Together. Prebhla zbierka na pomoc postihnutým zemetraseniami v Indonézii.

V spolupráci s Evanjelickou diakoniou ERCSR pomáhala 46-člennej posádke rumunskej výletnej lode, ktorá 2. októbra zhorela na Dunaji pri Gabčíkove. Z finančných prostriedkov od Medzinárodného klubu žien nakúpila topánky, ponožky, spodné prádlo a hygienické potreby, ktoré odovzdala postihnutým členom posádky.

V novembri 2005 koordinátorka programu EKROS Oľga Auchenbach a reportér STV Ondrej Šebesta navštívili africkú krajinu Malawi. Výsledkom tejto cesty je filmový dokument o stravovacích centrách pre siroty, ktoré prevádzkuje Evanjelická luteránska cirkev v Malawi. Tento dokument, ktorý odvysielala aj Slovenská televízia, prezentuje ERCSR v cirkevných zboroch na získanie finančnej podpory na výstavbu studní s pitnou vodou.

Pomoc v krízach – Práca s utečencami

V marci 2005 ERCSR rozšírila svoje pôsobenie o aktivity v rámci programu Ekumenická krízová a rozvojová služba. Z finančnej podpory Diakonisches Werk Württemberg a UNHCR implementovala projekt God´s Care, zameraný na prácu so žiadateľmi o azyl. Okrem humanitárnej a materiálnej pomoci ERC v SR organizovala športové turnaje, oslavu Dňa matiek, premietanie filmov, zber obnoseného šatstva a rôzne iné aktivity, do ktorých sa zapájali dobrovoľníci z členských cirkví ERC SR.

Okrem žiadateľov o azyl sa ERCSR venovala aj pilotnému projektu Mosty nádeje z finančnej podpory Regionálneho úradu UNHCR v Budapešti. Tento projekt bol zameraný na pomoc s integráciou azylantov prostredníctvom mentorov-dobrovoľníkov z miestnych komunít, ktorí sprevádzajú azylantov v prvej fáze integrácie. ERCSR zorganizovala školenia vo Zvolene, Košiciach, a Lučenci pre mentorov, ktorí následne asistujú azylantom pri plnení integračných cieľov. Konečným cieľom projektu je budovanie mostov medzi majoritnou spoločnosťou a azylantmi.

2. ECLOF Slovensko

Jedným z nástrojov ERCSR pri pomoci ľuďom v hmotnej núdzi bol aj program Ekumenický pôžičkový fond ECLOF. Rozhodnutie o zriadení národného výboru ECLOF bolo prijaté 26. 4. 1996. Ustanovujúce zhromaždenie po schválení orgánov ústredím ECLOF v Ženeve sa konalo 20. mája 1997. ECLOF Slovensko bol zriadený ako program ERCSR.

Prekážkou na rozbeh programu stala vysoká úroková miera 12%, ktorú poberatelia pôžičiek museli splácať v USD a zvyk prijímať nenávratné podpory. Dochádza k reorganizácii správnej rady znížením počtu členov na 9, s cieľom aktivizovať činnosť. Neskôr výbor ERCSR konštatuje, že ECLOF v jestvujúcej podobe nefunguje efektívne a na návrh koordinátora ECLOF uvažuje poveriť jeho koordináciou špecializovanú mimovládnu organizáciu. 29. 11. 2000 rozhodla správna rada ECLOF Slovensko o ukončení programu a zriadení útlmovej dozornej rady. Riadiaci výbor potvrdil toto rozhodnutie 12. 12. 2000.

3. Podpora priorít cirkví – grantový program Okrúhly stôl ERCSR

Okrúhly stôl sa stal jednou z najdôležitejších súčastí práce ERCSR v rokoch 1996- 2005. Iniciovala ho v roku 1984 Svetová rada cirkví (SRC) ako nový spôsob ekumenického využívania finančných zdrojov na podporu aktivít, ktoré sú v záujme kresťanských cirkví.

Okrúhly stôl bol program, ktorý sa usiloval podporovať nové iniciatívy cirkví a snahu o nájdenie správneho miesta cirkví v občianskej spoločnosti. Jeho cieľom bola aj podpora plánov a programov na budovanie budúcnosti, v ktorej základné ideály kresťanského spôsobu komunikácie medzi ľuďmi nájdu svoje miesto v živote širokej spoločnosti.

Pri vzniku Okrúhleho stola ERCSR na Slovensku stanovila dve základné priority:

1. rozvoj aktivít v diakonii, charite a pomoci odkázaným a marginalizovaným ľuďom;

2. napomáhanie aktivít mládeže, podpora mládežníckych stretnutí a programov majúcich za cieľ ekumenické a partnerské kontakty mladej generácie a napomáhanie obranyschopnosti mládeže proti civilizačným hrozbám akými sú drogy, individualizácia či ľahostajnosť.
Na základe rozhodnutia zahraničných partnerov sa rok 2005 stal posledným rokom programu Okrúhly stôl pri Ekumenickej rade cirkví v SR. K tomuto rozhodnutiu partnerov viedla skutočnosť, že hospodárske výsledky na Slovensku sú pozitívne a cirkvi na Slovensku musia sami začať tvoriť programy na rozvoj vnútornej solidarity. Predstavitelia cirkví sa zišli na hodnotiacom stretnutí Plného Okrúhleho stola vo Svätom Jure 3. – 4. októbra 2005. Vyslovili poďakovanie zahraničným partnerom za sprostredkovanie podpory, ktorá pomáhala prekonať náročné obdobia rozmachu služby cirkví. Vyslovili tiež poďakovanie dlhoročnému koordinátorovi programu Okrúhly stôl Ing. Radovanovi Grollmusovi a tiež Ivete Starcovej za obetavé pracovné nasadenie. Počas svojho trvania v rokoch 1996 – 2005 program Okrúhly stôl ERCSR spracoval 1057 žiadostí o podporu a schválil 829 z nich. Celková výška rozdelenej podpory pre tieto projekty predstavuje sumu 65.072.000,- SKK.

V. ZÁZEMIE A ORGANIZAČNÉ NÁSTROJE ERC SR

1. Organizačná forma ERCSR

ERCSR sa v čase svojho vzniku chápala nie len ako združenie cirkví, ale aj ako platforma pre rôzne kresťanské cirkvi a hnutia. Na jej pôde sa v začiatkoch jej činnosti stretli viaceré cirkevné organizácie a hnutia: Evanjelická aliancia, Evanjelická diakonia, Transworld Radio, Gideonské hnutie, Na každom záleží (Ježiš pre každého). Napriek tomu v právnej forme ERCSR podľa svojho štatútu zostávala naďalej združením cirkví registrovaných podľa zákona č. 308 z roku 1991 s možnosťou dvojakého členstva: riadny člen a člen pozorovateľ. Avšak vytvorila možnosť spolupráce s organizáciami a hnutiami prostredníctvom svojich komisií, ktoré sú poradnými a iniciatívnymi orgánmi Riadiaceho výboru ERCSR.

V otázke finančného zabezpečenia bol v roku 2001 schválený návrh pripraviť zriadenie základiny ERCSR v spolupráci so zahraničnými darcami. V tejto súvislosti pristupuje ERCSR aj k schváleniu postupného zvyšovania členských príspevkov. V roku 2002 vzniká návrh na vypracovanie stratégie rozvoja ERCSR na obdobie 2003 – 2005.

2. Orgány ERCSR
Valné zhromaždenie

Valné zhromaždenie (VZ) je zhromaždením všetkých členov ERCSR. Veľkosť delegácií jednotlivých členov ERCSR na VZ určuje Riadiaci výbor. Každý riadny člen ERCSR má na VZ pri hlasovaní 1 hlas. Členovia – pozorovatelia sa zúčastňujú s hlasom poradným. Schádza sa minimálne raz za dva roky. Zvoláva ho Predsedníctvo ERCSR. VZ je uznášaniaschopné ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina riadnych členov.

Riadiaci výbor

Riadiaci výbor (RV) tvoria zástupcovia cirkví, ktoré sú riadnymi členmi ERCSR. Každý člen Riadiaceho výboru má pri hlasovaní 1 hlas. K práci v RV môžu byť s hlasom poradným pozývaní tiež zástupcovia členov – pozorovateľov a hostia. V období medzi zasadnutiami Valného zhromaždenia RV prijíma rozhodnutia smerujúce k zabezpečeniu činnosti ERCSR v rámci programu a základných cieľov ERCSR.

Predsedníctvo ERCSR

Prvým predsedom ERCSR bol Pavel Uhorskai, generálny biskup Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku, do funkcie podpredsedu bol zvolený ThDr. Eugen Mikó, biskup Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku.

Generálny biskup ECAV ThDr. Július Filo bol zvolený za predsedu 9. januára 1995 a do funkcie nastúpil 1. apríla 1995. Biskup Reformovanej kresťanskej cirkvi, Dr. Géza Erdélyi bol zvolený za podpredsedu 4. 12. 1996. Oboch Riadiaci výbor ERCSR vždy po uplynutí ich funkčného obdobia zvolil na ďalšie volebné obdobie. Na VZ ERC 20.4.2005 bol za predsedu zvolený biskup VD ECAV Igor Mišina a za podpredsedu Ján Semjan, senior Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku. VZ 28.3.2007 zvolilo Jána Semjana za predsedu a Tomáša Krišku, predsedu Bratskej jednoty baptistov za podpredsedu.

Komisie

Dôležitým nástrojom obsahovej práce ERCSR sú jej komisie. Vo svoje správe z 28. 4. 1993 prvý predseda ERCSR, biskup Pavel Uhorskai spomína komisie pre spoluprácu s armádou a pre ekologický program z kresťanskej a ekumenickej perspektívy. V roku 1995 bola zriadená komisia pre spravodlivosť, pokoj a zachovanie stvorenstva. Sekcia žien pri ERCSR bola zriadená 30. 10. 1995. V roku 1998 vzniká iniciatíva vytvoriť ekumenické spoločenstvo mládeže a začať spoluprácu s EYCE – Ekumenickou radou mládeže Európy.

V rámci revízie štatútu výbor ERCSR zriaďuje v roku 1999 tieto komisie: teologická, pre masmédiá, pre diakoniu, pre mládež, pre prácu s Rómami.

V súčasnosti pracujú komisia žien, mládeže a diakonie.

3. Personálna situácia ústredia ERCSR

Chod sekretariátu ERCSR po jej zriadení zabezpečoval v rokoch 1993-1999 tajomník Dr. Peter Pavlovič na polovičný úväzok, účtovník na zmluvu František Czeplö a čiastočne koordinátor projektov Mgr. Ján Velebír. Tajomník v správe za rok 1996 signalizuje potrebu riešiť personálne zabezpečenie, najmä koordináciu projektov v rámci Okrúhleho stola ERCSR a rozvinutie programu ECLOF. Od marca 1997 (do 2004) je na ERCSR zamestnaný koordinátor Okrúhleho stola ERCSR a programu ECLOF Ing. Radovan Grollmus. V roku 1998 získava ERCSR po prvý krát príspevok MK SR na prevádzku svojho sekretariátu. Od roku 1998 na čiastočný úväzok ako mzdová účtovníčka pracuje na ERCSR Anna Ondrejičková, ktorá neskôr 2001 preberá aj účtovnú agendu. V júni 1999 tajomník Dr. Peter Pavlovič rezignuje na funkciu. Konkurzom je do funkcie tajomníka k 1. 10. 1999 vybraný Ing. Peter Krošlák, ktorý však končí pôsobenie vo funkcii tajomníka v skúšobnej dobe zo zdravotných dôvodov k 31. 12. 1999. Vedením sekretariátu ERCSR od 1. 1. 2000 bol poverený Ing. Grollmus. V januári 2000 bola prijatá Mgr. Nata Hovorková pre administratívnu činnosť ERCSR do nastúpenia nového tajomníka na plný úväzok, s výhľadom programovej práce v oblasti vzdelávania. V marci 2000 bol na miesto tajomníka konkurzom vybraný Mgr. Ján Oslík, spočiatku na čiastočný a od novembra na plný úväzok. Mgr. Hovorková sa stáva študijným tajomníkom. Koncom roka 2001 sa Mgr. Oslík vzdáva funkcie tajomníka ERCSR. Vo februári 2002 bol konkurzom vybraný a od 1.septembra 2002 do funkcie generálneho tajomníka, nastúpil Mgr. Ondrej Prostredník PhD.V preklenovacom období pred jeho nastúpením bola prijatá na administratívnu činnosť ERCSR Mgr. Iveta Starcová. Svoju činnosť Mgr. Ondrej Prostredník PhD. ukončil 31. júla 2007. Pre obdobie august – december 2007 bola Mgr. Nata Hovorková poverená ako administrujúca generálna tajomníčka. V decembri RV ERCSR na základe výberového konania vybral generálneho tajomníka Mgr. Ladislava Krpalu, ktorý nastúpil 2.januára 2008.

Rozvoj práce ERCSR si vyžiadal postupne zriadenie pracovných miest programových tajomníkov. Okrem tajomníčky pre rozvoj ľudských zdrojov Mgr. Naty Hovorkovej v ERCSR pôsobili a pôsobia: Mgr. Iveta Starcová, programová tajomníčka pre Okrúhly stôl (2005), Ing. Daniela Pavlíková (od 2004), koordinátorka programu dobrovoľníctvo, Oľga Auchenbach, MA/MSW, koordinátorka programu Ekumenická krízová a rozvojová služba (od 2005), Mgr. Helena Tužinská, PhD., koordinátorka práce so žiadateľmi o azyl (2005-6), po nej ako koordinátor práce s utečencami nastúpil Mgr. Marián Paľaga (od 2007).

Na sekretariáte ERCSR v rokoch 2005-2006 ako asistentka generálneho tajomníka pracovala Mgr. Eva Guldanová, po jej odchode do zahraničia nastúpila Mgr. Daniela Horínková (2007).

Súčasťou sekretariátu je aj Centrum pre štúdium siekt, v ktorom má ERCSR od jeho zriadenia dvoch pracovníkov, riaditeľa, Mgr. Borisa Rakovského a Ing. Dagmar Rakovskú vo funkcii samostatnej ekonomicko-administratívnej pracovníčky.

Vybrané z výročných správ generálneho tajomníka ERCSR za r. 2003-2006