História a základná charakteristika
Už samotný názov cirkvi poukazuje na jej charakter. Je to cirkev, ktorá sa hlási k pôvodnému, starému katolíckemu učeniu; učeniu nerozdelenej cirkvi. Preto jej vieroučná báza je spoločná s ortodoxnými katolíckymi cirkvami, avšak výraz, či prejav tejto cirkvi je najviac blízky súčasnej rímskokatolíckej cirkvi. To je preto, lebo jej tradícia je predovšetkým západného typu.
Z historického pohľadu sú v starokatolíckej cirkvi tri hlavné prúdy :
- Prvý prúd je holandský, resp. utrechtský. Počiatky biskupského stolca tejto cirkvi spadajú do doby sv. Willibrorda (+736), ktorý bol prvým arcibiskupom Utrechtu. Po nedorozumení s rímskym biskupským stolcom v prvej polovici 18.storočia sa stáva táto cirkev autonómnou s názvom Rímskokatolícka cirkev starobiskupského kléru.
- Druhý prúd sa vyvinul z hnutia, ktoré vzniklo v dôsledku 1.vatikánskeho koncilu, kedy sa prijali v rímskokatolíckej cirkvi nové články viery: neomylnosť pápeža a jeho univerzálna jurisdikcia nad celou cirkvou. Časť tejto cirkvi, hlavne v nemeckých krajinách, ostala na platforme starej katolíckej viery, preto názov starokatolícka.
- Tretí prúd. A napokon na prelome 19. a 20.storočia vzniká národné hnutie v rámci starokatolíckej cirkvi.
Tu vzniká predovšetkým silná poľská starokatolícka cirkev, ktorá nesie názov Poľskokatolícka cirkev, resp. v USA a Kanade Poľská národná katolícka cirkev. Starokatolícke cirkvi tvoria spolu tzv. Utrechtskú úniu. Jednotlivé cirkví sú však autonómne.
Starokatolícka cirkev na Slovensku tvorila jeden zväzok s českou starokatolíckou cirkvou. Jej členská základňa sa však začala formovať predovšetkým z nemeckého obyvateľstva, čomu nasvedčuje i dnes štatistický údaj: v spišskom regióne sa hlásilo k starokatolíckej cirkvi okolo 200 veriacich. Keďže za komunistického režimu nesmela sa na území Slovenska vyvíjať činnosť tejto cirkvi, podľa cirkevnej ústavy spadali jeho veriaci pod správu najbližšej farnosti v Českej republike, ktorou bolo Brno. Na synode Starokatolíckej cirkvi v Českej a Slovenskej federatívnej republike, ktorá sa konala v roku 1991 v Prahe, bol pre Slovensko určený duchovný z Brna, farár P.Mgr. Augustín Bačinský, ktorý je slovenskej národnosti. Po osamostatnení oboch štátov vznikli i dva samostatné cirkevné subjekty. Ustanovujúce synodálne zhromaždenie samostatnej starokatolíckej cirkvi na Slovensku sa konalo 16.12.1995, v Bratislave.
Organizačná štruktúra
Štruktúra Starokatolíckej cirkvi na Slovensku má základ v episkopálno-synodálnom zriadení. To znamená, že na riadení cirkvi sa podieľajú okrem duchovných i veriaci laici. Najdôležitejšie vnútorné cirkevné otázky rieši synoda. Riadiacim orgánom je synodálna rada, ktorej predsedom je biskup, v prípade uprázdnenia biskupského stolca administrátor cirkvi.
Poslanie a misijné ciele
Cirkev kladie dôraz na život v jednotlivých farnostiach, ktorý sa má prejavovať ako živé spoločenstvo vedené duchom Pána Ježiša. Tu je možnosť nielen liturgického prejavu, ale i riešenia všetkých problémov dotýkajúcich sa života jednotlivca, rodiny, či spoločnosti. Zvlášť sa kladie dôraz na rodinu, ktorá je základnou bunkou farnosti a cirkvi. Celibát kňazov, vrátane biskupov je dobrovoľný. Diakonát sa udeľuje i ženám tak, ako o tom hovorí i Písmo sväté.
Starokatolícka cirkev na Slovensku má autonómny a národný charakter. Preto u nás na Slovensku sa cirkev hlási predovšetkým k cyrilometodskému odkazu, v ktorom vidí určitú symbiózu Východnej a Západnej cirkvi.
Starokatolícka cirkev
Mgr.Vlastimil Šulgan, predsedajúci biskup
Mgr.Anna Záhradníkova, kancelárka BÚ
Starokatolícka cirkev na Slovensku, Chrenovská 15, 94901 Nitra
tel. 0948/443474, e-mail: biskupsky.urad@slovenski-katolici.sk
webová stránka: http://www.slovenski-katolici.sk