Čo znamená označenie evanjelikál?
Na reformáciu, pietizmus a rôzne vlny duchovných prebudení po celom svete nadväzuje dnešné evanjelikálne hnutie. Dnes je slovo „prebudenecká teológia“ nahradzované slovom „evanjelikálna teológia“. Mnohí sa dnes pýtajú na význam tohoto označenia. Aký je rozdiel medzi pojmami „evanjelický“ a „evanjelikálny“?
Ak slovom evanjelický označujeme celé spektrum protestantských cirkví, potom slovo evanjelikálny označuje nie iba konfesiu, ale skôr postoj k Písmu svätému, k pokániu a k duchovnému znovuzrodeniu človeka. Za otca moderného evanjelikálneho hnutia, ktoré dnes obopína celý svet, je označovaný anglikánský teolog a biblista John R.W. Stott. Položme mu otázku:
Kto sú dnešní evanjelikáli? (Stott odpovedá ve svojom článku „What is an evanjelical?“)
·“My evanjelikáli sme ľuďmi Biblie. Veríme, že Boh plne a konečne prehovoril vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi a v biblickom svedectve o Kristu. Veríme, že Písmo je presne písaným Božím prehovorením a pretože je Božím slovom, má nadradenú autoritu nad cirkvou. Zvrchovanosť Písma vždy bola a bude prvým znakom evanjelikála. Ľutujeme všetky prehliadajúce a často dokonca arogantné postoje k Písmu svätému, ktoré sú niekedy v cirkvi pyšne predvádzané. Vidíme tieto postoje ako zľahčenie Pána Ježiša Krista, ktorého vzťah k Písmu sa vyznačoval pokorou a poddanou úctou. Zdôrazňujeme zvrchovanú autoritu Písma nad tradíciou a rozumom. Tradícia a ľudské myslenie majú svoje dôležité, ale pritom podriadené miesto pri osvetľovaní Písma. Preto vidíme ako časť svojej evanjelikálnej zodpovednosti pripomínať cirkvi jej často zabúdaný oficiálny postoj obsiahnutý v konfesiách. Snažíme sa modlitbou, zdôvodnením a príkladom priviesť celú cirkev späť k jej stratenému postoju.“
Nehrozia evanjelikálnemu hnutiu príliš strnulé, ortodoxné, a tak málo dynamické postoje?
·“Kľúčovým slovom práce s Bibliou je hermeneutika (výklad). Musíme sa učiť, ako čerpať z Písma. Dôležitou a zdravou sa tiež stáva rôznosť evanjelikálneho hnutia, pretože v Písme je veľa nerozriešených otázok. Pozývame každého, aby sa pripojil k nášmu štúdiu v duchu pokornej poddanosti Písmu. Musíme byť radikálnejší vo svojich aplikáciách. Sme konzervatívnymi evanjelikálmi. Chceme ale ubezpečiť, že ide o teologický konzervativizmus a nie o povahový. Konzervujeme, zachovávame jedinečné Božie zjavenie v Kristu a v Písme. Nie sme ale konzervatívni povahovo, alebo v predsudkoch, životnom štýle, či odpore k zmenám. Ak máme byť konzervatívnymi evanjelikálmi, a ja myslím, že musíme, buďme ale zároveň evanjelikálmi radikálnymi. Dnes je radikálom ten, kto kladie niektoré nevhodné a nepohodlné otázky určitej inštitúcii. Radikál pozorne preskúmava tradíciu a konvencie kritickým okom. Ak je Písmo skutočne zvrchovanou autoritou, potom je nadradené všetkým tradíciám, vrátane našich evanjelikálnych. Je potrebné tradície priložiť k skúšobnému kameňu Písma. Potrebujeme pokračovať v preskúmavaní cirkevných štruktúr, usporiadaní bohoslužieb, spôsobov cirkevnej práce a evanjelizácie a všetkých ďalších vecí vo svetle Písma. Potom budeme oslobodení od svojich zvykov a stereotypov. Nič nie je svätosväté pre radikálneho evanjelikála, okrem samotného Písma, ktorým všetky naše tradície a konvencie musia byť testované a preverené. My evanjelikáli sme ľuďmi Biblie a ja dúfam, že budeme svedomitejší vo svojom biblickom štúdiu a radikálnejší vo svojich aplikáciách.“
Nie je pri stálom štúdiu nebezpečie, že budeme zabúdať na svoje hlavné poslanie Kristových svedkov?
·“To je to druhé, čo nesmieme zabudnúť. Evanjelikáli sú ľuďmi evanjelia. Vlastné slovo evanjelikál obsahuje slovo „evanjel“ – posol. Ak prvou známkou evanjelikála je zvrchovanosť Biblie, potom druhou je centralita evanjelia. Keď sa nás pýtajú, čo je vlastne evanjelium, je jasné, že začíname u radostnej správy Ježiša Krista. Boží jediný Syn, ktorý vstúpil na tento svet sa stal kvôli nám ľudskou bytosťou. Zomrel za naše hriechy miesto nás, ako naša zástupná obeť na kríži, opäť vstal z mŕtvych, vstúpil na nebesia a zoslal na čakajúcich ľudí Ducha Svätého s veľkou mocou. Tu je potrebné začať s evanjeliom. Ale my tu nekončíme. Evanjelium je dobrou správou nie iba o historických a teologických udalostiach minulosti. Evanjelium je dobrou správou na základe spasiteľných udalostí, ktorými Boh činí všetky veci nové. Preto je evanjelium dobrou správou nového života, novej spoločnosti a nového sveta. Je tu sloboda, ktorá je daná zadarmo, sloboda od viny a úžasné odpustenie všemohúceho Boha. Je tu vyslobodenie z egocentrickej lásky, tak ako nás Duch svätý pretvára do Kristovej podoby. Je tu vyslobodenie zo strachu a zúfalstva do radosti a dôvery Božieho dieťaťa. Kresťan nie je pohanom s náterom nábožnskosti. Kresťan sa stáva novou osobou svojím znovuzrodením a povolaním k novému životu. Evanjelium, ktoré niekedy evanjelikáli kázali, bolo príliš individualistické. Kristus zomrel pre mňa. To je pravda, ale nie celá. Zomrel, aby pre seba očistil nový ľud. Cirkev je časťou evanjelia a je novým Božím spoločenstvom. V Božom ľude boli zbúrané deliace hradby a prekonané bariéry rás, kultúr, pohlavia i veku. Ide o spoločenstvo, ktorého členovia milujú jeden druhého a podopierajú jeden druhého. Je to spoločenstvo, ktoré ako soľ a svetlo preniká do sekulárneho sveta. Preto nie je možné oddeliť evanjelizáciu od sociálnej služby blížnym. Veríme ale tiež, že jedného dňa sa naplní eschatologické očakávanie evanjelia. Vzkriesenie znamená oveľa viac ako iba skutočnosť, že Ježiš opäť žije. Vzkriesenie bolo začiatkom nového Božieho stvorenia a Boh sľúbil, že jedného dňa doplní to, čo začalo vzkriesením Ježišovým. Dejiny majú svoj cieľ a ten je vyjadrený skutočnosťou, že Ježiš Kristus príde opäť vo svojej božskej velebnosti. Potom budeme vzkriesení my a nakoniec celý vesmír. Potom budeme novými ľuďmi v novej spoločnosti a v novom svete. To je veľké a slávne evanjelium, ktoré nám Boh zveril. Evanjelium, ktoré dáva nádej tým, ktorí sú bez nádeje; evanjelium, ktoré, ako povedal William Tyndale, nás vedie ku spevu, tancu a poskakovaniu radosťou. Ak máme byť naozaj evanjelikálmi v budúcich rokoch, potom biblické evanjelium vo svojej plnosti musí byť v našich mysliach, srdciach, životoch a na našich perách. Kto by chcel redukované a zmenšené evanjelium? Ja chcem plnosť biblického evanjelia. Musíme myslieť na veľkosť evanjelia, musíme ho sláviť s prekypujúcou radosťou vo svojej bohoslužbe a musíme si vážiť evanjelia tak, aby sme boli ochotní platiť cenu náročnej evanjelizácie, keď vstúpime do svetov druhých ľudí, aby sme s nimi toto evanjelium zdieľali, spoločne so zdieľaním ich bolesti, odcudzenia i samoty.“
Zo štúdie Johna Stotta zostavil a preložil Pavel Černý