Ekuména vo svete - prepis relácií - august 2007
Ekuména vo svete 35/2007
Odvysielané na stanici Rádio Slovensko, 29. augusta 2007 o 19:35
Dánski pastori
odchádzajú zo služby kvôli stresu
(Ženeva, júl 2007
– LWI)
Únia Dánskych
pastorov, ktorá má v súčasnosti 2000 členov, má obavy zo znižovania svojho
počtu. Ročne okolo 30 farárov a faráriek opustí svoje zamestnanie, mnohí z nich
z dôvodov stresu. Predsedkyňa Únie Sabine Bech-Hansen vyjadrila sklamanie
z nedostatku seriózneho záujmu riešiť situáciu. A to aj napriek tomu, že už pred
5 rokmi cirkevná správa odhalila, že 1 z piatich farárov trpí následkom stresu.
Zodpovedný minister Bertel Haarder ustanovil pred tromi rokmi komisiu, aby
preskúmala tento problém. Odvtedy sa však veľmi málo zmenilo. Profesorka Finn
Gyntelberg z Kliniky pre choroby z povolania v Kodani na adresu problému
povedala: „Stretli sme veľké množstvo pastorov z celej krajiny, ktorí trpia
vážnymi problémami. A ich počet sa určite nebude znižovať.“ Reverendka
Bech-Hansen tvrdí, že odporúčania ustanovenej komisie boli často blokované na
najvyššej úrovni. „V tejto chvíli nie je cirkev veľmi dobrým pracovným
prostredím“, vyjadrila sa pre dánske noviny „Kresťanský denník“. „Nikdy predtým
som nepočula svojich kolegov toľko sa sťažovať. Ak sa niečo ihneď nespraví, bude
veľmi ťažké udržať si pastorov, ktorých máme. A ešte oveľa ťažšie pritiahnuť
nových.“ Okolo 87% dánskeho obyvateľstva patrí do Evanjelickej luteránskej
cirkvi v Dánsku. Cirkev má 4,5 miliónov členov a je členskou cirkvou Svetového
Luteránskeho zväzu od roku 1947.
Africký kresťanský
vodca varuje pred opakovaním chýb v Darfure
(Nairobi, 9.
augusta 2007 – ENI)
Reverend Mvume
Dandala, generálny tajomník Celoafrickej konferencie cirkví, upozornil, že je
treba vyriešiť základné príčiny konfliktu v problematickom regióne západného
Sudánu – v Darfure, ak sa nemajú zopakovať chyby z minulosti. „Sme veľmi radi,
že povolanie 26 tisíc vojakov medzinárodných síl OSN do Darfuru so silným
mandátom, prinieslo ovocie.“, povedal reverend Dandala. „Mier v Sudáne je veľkým
víťazstvom pre Afriku, pre obe spoločenstvá kontinentu – moslimov i kresťanov.“,
povedal Dandala v Nairobi.
Celoafrická konferencia cirkví je najväčším ekumenickým združením cirkví na
Africkom kontinente.
Holandský
poslanec navrhuje zákaz používania Koránu
(Utrecht
(Holandsko), 15. augusta 2007 – ENI)
Holandskí predstavitelia cirkví sa pripojili k politickým vodcom v kritike
návrhu poslanca parlamentu zakázať islamskú svätú knihu Korán. Geert Wilders,
líder Strany za slobodu, napísal v liste národnému denníku Volkskrant, že Korán
pobáda moslimov k násiliu. Wilders sa vyjadril, že by chcel, aby bolo považované
za trestný čin používať islamskú svätú knihu v mešitách, či dokonca vlastniť ju
v domácnosti. „Zakázať Korán od základu, by bolo ako zakázať cirkev“, reagoval
Gerrit de Fijter, prezident synody Protestantskej cirkvi Holandska. „To, čo robí
Wilders, je polarizácia. Neprivádza ľudí bližšie k sebe, jedných k druhým.“
Ázijskí kresťania
vyzývajú Čínu, aby zabezpečila v krajine skutočnú slobodu vierovyznania
(Hong Kong, 16.
augusta 2007 – ENI)
Rok pred otvorením
Olympiády v Pekingu žiadajú kresťanskí vodcovia Hong Kongu Čínu o zabezpečenie
skutočnej náboženskej slobody v krajine. „Peking sa snažil vyvolať dojem, že
situácia dodržiavania ľudských práv sa zlepšuje, keď sa uchádzal o možnosť
zorganizovať Olympijské hry v roku 2008. Napriek tomu chýbajú podstatné známky,
ktoré by poukazovali na to, že situácia ľudských práv sa naozaj zlepšuje“,
povedal pre agentúru ENI reverend Kwok Nai-Wang, poradca Ázijskej kresťanskej
konferencie.
Pútnici na
bicykloch z Canterbury do Ríma
(Canterbury, 16. augusta 2007 – ENI)
Tím 27 cyklistov sa vydal z historického anglického mesta Canterbury do Ríma.
Zámerom ich putovania je pomôcť zrekonštruovať svetoznámu canterburskú
katedrálu. V zložení tímu nechýbajú i sudca najvyššieho súdu, profesor hudby,
predseda mestskej rady a kanonik Anglikánskej cirkvi Anglicka. Pútnici na
bicykloch vyrazili 10. augusta a ak prejdú 120 kilometrov denne, do Ríma by mali
doraziť koncom mesiaca. Trasa, ktorá vedie z anglického grófstva Kent, pozdĺž
Via Francingena, antickej pútnickej cesty z Canterbury, cez Francúzsko,
Švajčiarsko a Taliansko do Ríma, má dĺžku 1920 kilometrov.
Kresťania v Zambii
proti potláčaniu ľudských práv v Zimbabwe
(Lusaka, 17.
augusta 2007 – ENI) Generálna
tajomníčka Rady cirkví v Zambii, reverendka Suzanne Matale naliehavo žiadala
Juhoafrické Rozvojové spoločenstvo, aby ustanovilo širšiu pracovnú skupinu,
ktorá by sa intenzívne zaoberala zúfalou vojnovou situáciou v Zimbabwe. „Chceli
by sme pridať svoje hlasy k množstvu ďalších hlasov, ktoré ostro kritizujú
zhoršujúce sa životné podmienky ľudí v Zimbabwe“, povedala Matale. Hovorila
v mene Fóra Oáza, skupiny zaoberajúcej sa občianskymi záležitosťami, ktorej je
koordinátorkou. „Taktiež by sme chceli v najvyššej možnej miere odsúdiť
zhoršovanie situácie dodržiavania ľudských práv v Zimbabwe a vyzvať všetkých
obyvateľov Zambie, aby sa jasne postavili proti utláčaniu cirkvi, občianskej
spoločnosti a opozície v Zimbabwe.“ Reverendka Matale to vyhlásila 15. augusta,
deň pred oficiálnym otvorením stretnutia najvyšších predstaviteľov štátov
Juhoafrického Rozvojového spoločenstva v Lusake. Juhoafrické rozvojové
spoločenstvo je združením 12 národov južnej časti Afrického kontinentu.
Vojnou zničený
kostol sa premieňa na mierové centrum
(Jaffna (Sri
Lanka), 17. augusta 2007 – ENI)
Budovy
Kristovho kostola pozdĺž hlavnej cesty v meste Jaffna na Sri Lanke sú zjazvené
dierami po strelách. Sú smutnou pamiatkou na mnoho bojov, ktoré sa v týchto
miestach odohrali medzi tamilskými rebelmi a armádou Srí Lanky. Jaffna sa
nachádza na severnom okraji ostrova v centre územia obývaného prevažne ľuďmi
z kmeňa Tamil. Anglikánsky kostol Krista postavili v roku 1871. Teraz dostáva
novú tvár. Strechu pokrývajú novými škridlami a diery v stenách vyrovnávajú.
„Premieňame tento kostol na vojnový pamätník. Bude slúžiť ako centrum pre
analýzu konfliktov.“, povedal pre agentúru ENI reverend Nesakumar, arcidiakon
Jaffny. Ukazoval pritom reportérom miesta vážne poškodené a zničené strelami
a bombardovaním počas konfliktov v rokoch 1990 a 1995.
Teologický seminár
v New Yorku „ozelenieva“
(New York,
16.augusta 2007 – ENI)
Jeden
z najznámejších amerických teologických seminárov začal veľký proces takzvaného
„ozeleňovania“. Táto ekologicky zameraná iniciatíva bude najväčším projektom
využitia geotermálnej energie na severovýchode Spojených štátov Amerických.
Teologický seminár Episkopálnej cirkvi USA na New-Yorkskom Manhattane vymení 190
rokov starý systém kúrenia a chladenia za systém, ktorý bude omnoho
efektívnejší, čo sa týka spotreby energie, a priateľský k životnému prostrediu.
Ukončí tak prevádzku, ktorá používala nenahraditeľné zdroje energie – fosílne
palivá, ktoré výrazne znečisťovali vzduch. Práce na ekologickom projekte začali
v prvých augustových dňoch.
Zo zdrojov agentúr
ENI a LWI
vybrala a zostavila:
Eva Guldanová,
Ekumenická rada
cirkví v Slovenskej republike,
Email:
ekumena.vosvete@gmail.com, tel: 02
5443 3238, fax: 02 5443 3235
Ekuména vo svete 34/2007
Odvysielané na stanici Rádio Slovensko, 22. augusta 2007 o 19:35
V dňoch 6. – 7.
augusta sa v Tatranskom meste Svit konala konferencia ženských kresťanských
spoločenstiev z rozličných cirkví Slovenska. Konferenciu pripravila Komisia žien
pri Ekumenickej rade cirkví. Jedným z cieľov konferencie bolo predstaviť na
Slovensku Ekumenické fórum Európskych kresťanských žien a zapojiť sa do jeho
činnosti. Vzácnym hosťom konferencie bola pani Jill King z Veľkej Británie,
ktorá viacej rokov pôsobila v centrálnom výbore Ekumenického fóra a v súčasnosti
je na čele medzinárodného výboru Spoločenstva najmenšej mince, ktoré
s Ekumenickým fórom úzko spolupracuje. Rozhovor s ňou pripravila Eva Guldanová.
Ste predsedkyňou
Medzinárodného výboru Spoločenstva najmenšej mince. Mohli by ste nám trochu
priblížiť toto spoločenstvo?
Spoločenstvo
najmenšej mince založila pred 51 rokmi jedna indická žena. Bola po druhej
svetovej vojne na misijnej ceste v oblasti Pacifiku. Počas tejto misie zakúsila
a videla množstvo odmietania ľudí jedného národa ľuďmi iného národa. To ju veľmi
mrzelo a znepokojovalo. Jej samotnej nebolo počas putovania dovolené vstúpiť na
územie Južnej Kórey, pretože vzťahy medzi Južnou Kóreou a Indiou boli v tom čase
narušené. Nedostala víza a tak, zatiaľ čo bol zvyšok skupiny v Kórei, ona
zostala na Filipínach. Počas čakania a rozmýšľania na Filipínach mala víziu:
Cítila, že by mala začať modlitebné hnutie medzi ženami. Kedykoľvek by im niekto
ublížil alebo museli čeliť odmietnutiu, modlili by sa za spravodlivosť, mier
a zmiernie. A vždy, keď by sa modlili za tieto veci, mali by sa tiež pokúsiť
odložiť najmenšiu mincu v ich mene. Táto najmenšia minca by sa potom stala
začiatkom odpovede na ich modlitbu.
Keď sa zvyšok delegácie vrátil, podelila sa s nimi o túto myšlienku. Oni
súhlasili, že je to dobrý nápad. Niektoré ženy však povedali: „Prečo by sme
nemohli odložiť väčšie peniaze, aby sme tak zozbierali do tohto fondu viac?“ Ona
však trvala na tom, že to musí byť najmenšia minca, aby sa každý mohol na tom
podieľať. Tak, aby si mohli dovoliť prispieť maličkou mincou aj najchudobnejšie
ženy z malých dediniek.
Hnutie teda začalo
takto. Dnes sa stalo celosvetovým, ekumenickým, medzinárodným. Stále má však
centrum v Ázii. Spravujú ho ázijské ženy v spolupráci s medzinárodným výborom.
Minulý rok vyzbieralo okolo 300 000 Amerických dolárov. Pomocou týchto peňazí
hnutie podporuje rôzne projekty a prácu regionálnych ekumenických hnutí žien.
Ako ste sa Vy
dostali k tejto službe? A aký je vzťah Spoločenstva najmenšej mince
s Ekumenickým fórom Európskych kresťanských žien?
Príčina, prečo som
ja zaangažovaná v tejto práci a spojitosť s Ekumenickým fórom Európskych
Kresťanských žien je, že v každej oblasti, každom regióne, existuje ženské
ekumenické hnutie, ktoré spolupracuje so Spoločenstvom najmenšej mince. Európa
je jedným takým regiónom. Severná Amerika je ďalším, Kanada je samostatným
regiónom, takisto Južná Amerika, a Karibská oblasť. Máme viacero rôznych
regiónov po celom svete. V Európe je hnutím spolupracujúcim so Spoločenstvom
najmenšej mince Ekumenické Fórum Európskych Kresťanských žien. Dalo by sa takmer
povedať, že toto fórum je stelesnením Spoločenstva najmenšej mince v Európe. Ja
som bola 4 roky v období 1998-2002 členkou výboru Ekumenického fóra. Na konci
tohto obdobia ma fórum požiadalo, aby som ho zastupovala v Spoločenstve. Takže
takýmto spôsobom som sa k tomu dostala.
Fungujeme pomocou
blokových grantov. Časť z nich používame na administratívne účely. Ako viete,
väčšina organizácií nedostáva blokové granty, môžu dostať granty len na
projekty. Taktiež každý z našich regiónov môže žiadať o grant. Pre každý región
je stanovený určitý počet projektov, na ktoré môžu získať grant. Napríklad
Európa môže požiadať o štyri projektové granty každý rok, Afrika môže žiadať
o 6, rovnako rôzne časti Ázie sa môžu uchádzať o rôzne projektové granty.
Aké typy projektov
Spoločenstvo podporuje?
Projekty, ktoré
podporujeme, majú do činenia s vystrojovaním, zmocňovaním a posilňovaním
schopností žien, mladých ľudí a detí. Môžu to teda byť vzdelávacie projekty,
môžu to byť projekty na zvyšovanie úrovne gramotnosti žien, tréningy zručnosti
ako napríklad kadernícky alebo krajčírsky kurz, tiež poľnohospodárske projekty
a podobne. Tieto pomáhajú najmä utečencom alebo ľuďom, ktorí sú vysídlencami vo
svojej vlastnej krajine, taktiež ľuďom, ktorí sa museli vysťahovať z jednej
krajiny do inej a potrebujú nové zručnosti, aby si mohli zarobiť na živobytie.
Niekedy podporujeme vzdelávanie v oblasti zdravia, máme množstvo aktivít
v oblasti prevencie AIDS a HIV. Občas poskytujeme cestovné granty, aby sme
umožnili ženám, ktoré nemajú až taký vysoký príjem, cestovať na konferenciu.
Podporujeme tiež teologické vzdelávanie žien. Niekedy sú to malé projekty. Tie
granty nie sú veľmi vysoké, maximálne 5000 Amerických dolárov. Zároveň trváme na
tom, aby bola splnená podmienka, že projekt sa už pokúsil vyzbierať alebo získať
financie na miestnej úrovni. Uprednostňujeme, ak peniaze budú použité na
iniciovanie nejakého nového projektu. Nezvykneme podporovať projekty, ktoré už
sú rozbehnuté. Chceme skúsiť a napomôcť novým myšlienkam a nápadom. Nedávame
prostriedky na platy ani na budovy. Ochotne by sme však napríklad kúpili šijací
stroj. Týmto spôsobom spravujeme okolo 30 grantov ročne.
Boli medzi
projektami, ktoré ste podporili i nejaké zo Slovenska? Ako sa možno uchádzať o
podporu projektu?
Čo sa týka
projektov zo Slovenska – som členkou výboru 6 rokov, ale nespomínam si, že by
sme za toto obdobie nejaké mali, mohli však byť predtým. Poskytli sme peniaze na
projekty v Rumunsku, vo Veľkej Británii, pomerne často pomáhame Ekumenickému
fóru kresťanských žien zabezpečiť workšop napríklad na Valných zhromaždeniach.
To je však skôr celo-európsky projekt, nie zameraný len na jednu krajinu.
A ako sa možno
prihlásiť a uchádzať o grant? Peniaze udeľujeme len raz do roka. Vždy v októbri
mávame stretnutie, kde rozhodujeme o grantoch pre nasledujúci rok. Žiadosti
k nám musia byť doručené koncom júna, pretože ich všetky musíme poslať do Ázie,
našej tajomníčke, ktorá spravuje celú organizáciu. V súčasnosti možno posielať
žiadosti na moju adresu, resp. do budúcna na adresu kohokoľvek, kto bude mojím
nástupcom. Obávam sa však, že všetko musí byť v angličtine, ale ľudia v tomto
môžu pomôcť, alebo aj my môžeme pomôcť vyplniť formuláre.
Čo Vás priviedlo
na Slovensko a ako by ste ohodnotili svoj pobyt u nás? Čo si z tohto výletu
odnášate domov?
Prišla som na
Slovensko, lebo som zhodou okolností metodistka. V Bratislave bol tento mesiac
veľký Európsky Metodistický festival. Tisíce metodistov z celej Európy sa zišli,
aby spoločne oslavovali to, že patria k Metodistickej cirkvi. Súčasťou programu
boli Biblické štúdiá, množstvo spievania, pretože metodisti radi a veľa
spievajú, večerné bohoslužby, rôzne spôsoby výučby. Takže tam som bola 4 dni.
Mám tiež priateľku, ktorá pracuje v Ekumenickom fóre a býva v Bratislave. Ona
počula o tom, že prídem na Slovensko. Preto ma požiadala, aby som prišla na
konferenciu Ekumenickej rady a porozprávala o Spoločenstve najmenšej mince.
Konferencia sa konala vo Vysokých Tatrách. A tak sme s manželom povedali: „Áno.
Ďakujeme! Veľmi radi navštívime Bratislavu i hory.“
Ako hodnotím môj
pobyt? Bol úžasný. Veľmi na nás zapôsobila otvorenosť a zbožnosť ľudí.
Vytrvalosť na modlitbách, to je niečo, na čom Spoločenstvu najmenšej mince veľmi
veľmi záleží. I keď sme organizácia poskytujúca granty, našim hlavným zámerom sú
modlitby. Aj preto vždy na naše stretnutia cestujeme do rozličných krajín, aby
sme sa stretli s ľuďmi a zdieľali s nimi, aby sme vedeli, za čo sa modlíme.
A aby sme rozumeli, čo nám Boh chce povedať.
Čo si odnášam
z tohto výletu? Množstvo dobrého jedla (smiech
:). Dnes som mala na raňajky bryndzu, bola vynikajúca. Spomienky na nádherné
prostredie a na priateľskosť každého, koho sme stretli. Všetci sa snažili nájsť
jazyk, ktorým by sme sa mohli dohovoriť. A ja si myslím, že to je veľmi dobrý
znak, ak ľudia chcú komunikovať. Takže aspoň tieto veci a ešte omnoho viac.
Ďakujeme veľmi
pekne za rozhovor a Jill King želáme Božie požehnanie na všetkých jej cestách.
Ak by ste mali
záujem dozvedieť sa viac o projektoch Spoločenstva najmenšej mince, informácie
ako i adresu spoločenstva môžete získať na ústredí Ekumenickej rady cirkví
v Slovenskej republike, v Bratislave.
Zostavila:
Eva Guldanová,
Ekumenická rada
cirkví v Slovenskej republike,
Email:
ekumena.vosvete@gmail.com, tel: 02
5443 3238, fax: 02 5443 3235
Ekuména vo svete 33/2007
Odvysielané na stanici Rádio Slovensko, 15. augusta 2007 o 19:35
Konzultácia
o otázkach náboženskej konverzie
(Toulouse
(Francúzsko), 9. august 2007 – ENI)
V dňoch
8.-12. augusta sa v meste Toulouse na juhu Francúzska uskutočnila druhá fáza
študijného procesu o medzináboženskom dialógu, ktorý nesie názov „Medzináboženská
reflexia o obrátení: Od kontroverzie k spoločnému kódexu správania“. Počas
prvého stretnutia v máji minulého roku, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia
rozličných náboženstiev, potvrdili a vyzdvihli slobodu vierovyznania ako
neoddiskutovateľné základné ľudské právo. Druhou fázou študijného procesu bola
vnútrokresťanská konzultácia minulý týždeň.
Na konzultácii sa zúčastnili zástupcovia Rímskokatolíckej cirkvi,
tradičných protestantských cirkví, pravoslávnych cirkví, ako tiež
evanjelikálnych a letničných spoločenstiev. Popri reflexii o obrátení na iné
náboženstvo, jednou z otázok, ktorej sa stretnutie nevyhlo, boli i časté
vzájomné obvinenia o „kradnutí ovečiek“ medzi kresťanmi a hľadanie riešenia
tohto problému. Študijný proces koordinuje spoločná komisia Svetovej rady cirkví
a Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg.
Kanadskí
evanjelici a anglikáni oslavovali 6 rokov úplného spoločenstva
(Ženeva, júl 2007
– LWI)
Eucharistia
trvajúca celý deň, tak by sa dala označiť oslava 6 rokov úplného spoločenstva
medzi Anglikánskou cirkvou Kanady a Evanjelickou Luteránskou cirkvou v Kanade
21. júna tohto roku. V rámci osláv v Kanadskom meste Winnipeg sa uskutočnilo
stretnutie kongresu kanadských evanjelikov, zároveň s ktorým prebiehala
všeobecná synoda anglikánskej cirkvi v Kanade. Slávnostnej bohoslužbe predsedali
evanjelický národný biskup Raymond Schultz a anglikánsky arcibiskup Andrew
Hutchinson. Súčasťou bohoslužby boli takzvané rozhovory pri stole o význame
vzťahu úplného spoločenstva. V júni roku 2001 „Deklaráciou z Waterloo“ vstúpili
tieto dve cirkvi do úplného spoločenstva. Toto neznamená ich zlúčenie ale úplné
vzájomné akceptovanie, vrátane uznania kňazského úradu a sviatostí.
Umrel Rumunský
pravoslávny patriarcha Teoktist
(Bukurešť, 8.
august 2007 – ENI)
Viac ako 5000 ľudí
sa zúčastnilo pohrebu duchovného vodcu Rumunskej Pravoslávnej cirkvi, patriarchu
Teoktista. Pohreb sa uskutočnil 3.augusta. Viedol ho Ekumenický patriarcha
Konštantínopolu, Bartolomej I., ktorý je považovaný za najvyššieho duchovného
predstaviteľa 200 miliónov pravoslávnych kresťanov na celom svete. Rumunský
patriarcha Teoktist bol, napriek otázkam o jeho minulej spolupráci
s predstaviteľmi komunistického režimu, dôležitým a uznávaným ekumenickým
vodcom. Zomrel 30. júla vo veku 92 rokov na následky srdcového infarktu po
náročnej operácii. V záverečnom holde na počesť zosnulého označil Reverend
Samuel Kobia, generálny tajomník Svetovej rady cirkví, patriarchu ako
“milovaného otca svojho ľudu, prominentného kresťanského vodcu súčasnosti a
zapáleného priateľa ekumenického hnutia.”
V Ázii pripravujú
program formácie ekumenických vodcov
(Hong Kong, 3.
augusta 2007 – ENI)
Ázijské cirkvi
a cirkevné organizácie pripravujú vzdelávací program pre budúcich ekumenických
vodcov Ázie. Škola Ekumenického formovania vodcov sa uskutoční v septembri na
Srí Lanke. „Môžeme sa toho tak veľa spolu naučiť o našej kresťanskej viere
a zdieľať ju v duchu ekumenizmu, učiť sa z ekumenických skúseností. To by mal
byť účinný spôsob ako sa postaviť problémom fundamentalizmu a rastúcej tendencii
rozpadania spoločenstiev veriacich.“, povedal Chang Chung Chih, ktorý je
výkonným tajomníkom pre ekumenickú formáciu Ázijskej kresťanskej konferencie.
Kresťania na celom
svete za oslobodenie kórejských rukojemníkov v Afganistane
(Soul, 31. júla
2007 – ENI/CPCE, Ženeva, 13. augusta – LWI)
Generálny tajomník Svetovej rady cirkví, Reverend Samuel Kobia sa pridal
k predstaviteľom Presbyteriánskej cirkvi v Kórei, keď vo vyhlásení 31. júla
odsúdil zavraždenie druhého kórejského kresťanského rukojemníka zajatého
v Afganistane. Kórejská presbyteriánska cirkev v liste apelovala na
predstaviteľov Spojených štátov a Afganistanu, aby vyjednávali o prepustení
rukojemníkov. „Celé ekumenické spoločenstvo plače nad nezmyselnými stratami
životov v Afganistane.“, vyjadril sa Reverend Kobia v odpovedi na list od
Juhokórejskej presbyteriánskej cirkvi. „Vyzývame naše členské cirkvi k modlitbám
za pokojné ukončenie tejto krízy a oslobodenie rukojemníkov.“, zdôraznil Kobia.
Udalosti sa odohrali len niekoľko dní pred jeho plánovanou návštevou cirkví
v Južnej Kórei a východnej Ázii.
13. augusta Reverend Ishmael Noko, generálny tajomník Svetového Luteránskeho
zväzu, vyzval medzinárodné spoločenstvo k intenzívnej podpore vlády Južnej Kórey
v jej úsilí o zaistenie bezpečného prepustenia rukojemníkov, ktorí sú ešte stále
v zajatí Talibanu v Afganistane. Reverend Noko zároveň vyzval Taliban, aby
prepustil zostávajúcich rukojemníkov bez zranenia a zastavil politickú
a vojenskú kampaň medzi civilným obyvateľstvom.
Pravoslávny kňaz
zo Spojených štátov moderátorom svetovej medzináboženskej mierovej organizácie
(New York, 27.
júla 2007 – ENI)
Americký
kresťanský pravoslávny vodca reverend Leonid Kishkovsky, ktorý je tiež členom
centrálneho výboru Svetovej Rady cirkví, sa stal moderátorom organizácie
„Náboženstvá za mier“. Organizácia, združujúca mnohé svetové náboženstvá, sa
prostredníctvom spoločnej akcie náboženstiev usiluje o budovanie mieru na
regionálnych i na medzinárodnej úrovni. Reverenda Kishkovskeho, riaditeľa
oddelenia pre zahraničné vzťahy Pravoslávnej cirkvi v Amerike, zvolil 61-členný
svetový koncil, ktorý je riadiacim orgánom združenia „Náboženstvá za mier“.
Náboženská
literatúra najväčšou kategóriou na knižnom veľtrhu v Hong-Kongu
(Hong Kong, 20.
júla 2007 – ENI)
48 zo 475, čo je
viac ako 10% vystavovateľov na Hong-Kongskom knižnom veľtrhu tvorili náboženské
vydavateľstvá alebo organizácie. Boli tak najväčšou kategóriu na tomto podujatí,
ktoré podľa očakávaní malo pritiahnuť viac ako 700 000 návštevníkov. Veľtrh,
ktorý trval od 18. do 24. júla zorganizovala Rada pre rozvoj obchodu v Hong-Kongu.
Na veľtrhu vystavovalo 29 kresťanských skupín vrátane evanjelických,
rímskokatolíckych či anglikánskych vydavateľstiev. Okrem nich sa o pozornosť
návštevníkov uchádzalo 18 budhistických spoločností a 1 taoistická organizácia.
Oznámila to agentúra ENI.
Spomienka na obete
stalinizmu
(Moskva,
10.augusta 2007 – ENI)
Ruská pravoslávna
cirkev si procesiou s obrovským krížom pripomenula 70. výročie najkrvavejších
udalostí teroru Jozefa Visarionoviča Stalina. Procesia začala na
najvzdialenejšom severnom ostrove súostrovia, ktoré bolo kedysi väzenským
táborom. Súostrovie sa zapísalo do dejín prostredníctvom známeho románu
Alexandra Solženicina „Súostrovie Gulag“. Procesia skončila na okraji Moskvy,
niekdajšom „poli vraždenia“, ktoré sa v súčasnosti stalo posvätným pamätným
miestom venovaným miliónom obetí vlády sovietskeho vodcu Stalina.
Zo zdrojov agentúr
ENI, LWI a CPCE
vybrala a zostavila:
Eva Guldanová,
Ekumenická rada
cirkví v Slovenskej republike,
Email:
ekumena.vosvete@gmail.com, tel: 02
5443 3238, fax: 02 5443 3235
Ekuména vo svete 32/2007
Odvysielané na stanici Rádio Slovensko, 8. augusta 2007 o 19:35
Rozhovor s tromi mladými ľuďmi, ktorí strávili niekoľko posledných mesiacov na
Ekumenickom Inštitúte v Bossey
neďaleko Ženevy vo Švajčiarsku o ich zážitkoch a skúsenostiach, o spoločenstve,
ktoré tam zažili ako i o tom, čo si z tohto vzdelávacieho inštitútu Svetovej
Rady cirkví odnášajú domov.
Fritz-Gerald Romulus
je pastorom Baptistickej cirkvi na Haiti. Je zároveň učiteľom náboženstva
a filozofie. Na Ekumenický Inštitút Bossey prišiel, aby získal pre svoju cirkev
vedomosti o ekumenickom hnutí, aby potom rozbehol ekumenickú prácu vo svojej
krajine.
Constanze Erler
je z Nemecka. Jej otec je evanjelickým farárom. Ju zaujímajú svetové jazyky. Do
Bossey prišla vypomáhať ako dobrovoľníčka. Z ľudskej bytosti sa tak minimálne na
šesť mesiacov stal „modrý anjel“, ako volajú dobrovoľníkov v Bossey.
Ernesto Arellano
vyštudoval ekonómiu a pracuje v baptistickom cirkevnom zbore na Filipínach ako
učiteľ v škole pre chudobné deti.
Všetkých troch spojilo jedno – priateľstvo, ktoré vzniklo počas ich pobytu na
Ekumenickom Inštitúte. Rozhovor s nimi pripravila Eva Guldanová.
Aký bol tvoj
najdôležitejší alebo najsilnejší zážitok tu v Bossey, ktorý zostane v Tvojej
pamäti ako míľnik ešte veľmi dlhú dobu?
Čo v Tvojich
očiach robí Ekumenický Inštitút Bossey výnimočným?
Fritz-Gerald
Romulus:
Najdôležitejší alebo najsilnejší zážitok tu v Bossey, ktorý ostane v mojej
pamäti na dlhý čas ako medzník, je život v spoločenstve. Lebo keď pozorujem
život študentov prichádzajúcich z iných častí sveta, a väčšina z nás pochádza
navyše z rôznych cirkví, veľmi ma to obohacuje. Prichádzame z rozličných
prostredí a teraz tu žijeme spolu a navzájom si pomáhame. Myslím, že je to veľmi
zaujímavé. Počas našich posledných spoločných dní, počas skúšok a obhajoby
záverečných prác sme veľmi držali spolu a navzájom sme sa podporovali. Do konca
nášho pobytu sme zachovali život spoločenstva a dúfam, že tohto ducha
spoločenstva, ktorého sme tu spoločne mali možnosť zakúsiť, si zachováme. Aj keď
budeme telesne rozdelení, zostaneme zjednotení v duchu.
Čím je podľa mňa
Ekumenický Inštitút v Bossey zvláštnym? Nikdy nezabudnem, čo nám povedal
riaditeľ Bossey na začiatku Bakalárskej školy ekumenizmu. Opísal život v Bossey
ako boj. Nie že by sa študenti bili, ale je to zápas, lebo na začiatku si
v diskusii každý myslí, že on má pravdu, alebo že on prichádza z tej pravej
cirkvi, ktorá má pravdu. Tento zápas prebieha potom počas obeda, počas večere
a predovšetkým na vyučovacích hodinách, ale v tomto zápase života sme sa nikdy
nestali nepriateľmi. Ako som povedal, zachovali sme spoločenstvo.
To, o čom sme sa
tu učili – ekumenizmus, je tiež veľmi zaujímavé. Napríklad pre mňa bol
ekumenizmus úplne novou vecou, tu v Bossey som zažil prvé ekumenické skúsenosti.
Jeden z prvých profesorov na tomto Inštitúte, Hans Weber, povedal, že „Bossey je
laboratórium ekumenického života.“ To bola aj moja skúsenosť, naozaj je
laboratóriom ekumenického života.
Constanze Erler:
Myslím, že pre mňa najväčším zážitkom boli spoločné bohoslužby. Prvá vec, ktorá
mi prišla na myseľ, keď som rozmýšľala nad Tvojimi otázkami bola, že sme sa vždy
modlili a oslavovali Pána spoločne. Zvlášť rozličné druhy a spôsoby bohoslužby
boli pre mňa niečím výnimočným, napríklad africký štýl uctievania Boha. Existuje
toľko rozličných spôsobov oslavy Pána a všetci sa môžeme podieľať určitým
spôsobom a niečo nové sa naučiť od tých, ktorí prichádzajú z inej kultúry
a z iného prostredia. Toto bolo pre mňa skutočne výnimočné.
Ernesto Arellano:
V prvom rade musím povedať, že Bossey sa nachádza na veľmi krásnom mieste,
v srdci prírody, neďaleko Ženevského jazera. Samotné toto miesto je vynikajúcim
prostredím na to, aby sa človek zamýšľal nad Božou zvesťou, ale tiež nad
rozmanitosťou ľudí a rôznorodosťou našej viery. Čo robí toto miesto veľmi
zvláštnym je rôznorodosť ľudí, ktorí sem prichádzajú z rôznych končín sveta
a žijú spolu. Zdieľajú vieru, ktorú majú v Boha. Pre mňa je mocným zážitkom, že
môžem byť svedkom toho, akými rozličnými spôsobmi sa dá viera vyjadriť. Všetci
veríme v jedného Boha, a predsa, máme každý rozličné tradície, rozličné pohľady
na vieru a spôsoby uctievania Boha, v ktorého veríme, a táto pestrosť zostane
veľmi zvláštnou súčasťou mojich spomienok, pretože sme dokázali prekonať tieto
rozdiely. Ľudia, ktorí sa podieľali na tohtoročnom akademickom programe ho
spravili špeciálnym. Delili sme sa o rôzne hodnoty nášho života, zdieľali sme
pohľady na rôzne otázky, skúsenosť spoločnej práce. Nebolo všetko príjemné,
zakúsili sme aj trpké chvíle, keď sme sa hádali o tom, aký má kto názor na vec.
Ale výsledok našich búrlivých diskusií bol, že sme dokázali prekonať rozdiely
a uvedomiť si že sa pozeráme na tú istú vec z rôznej perspektívy. A to bolo
veľmi jedinečnou črtou v tomto akademickom programe alebo na Ekumenickom
inštitúte ako je Bossey.
Čo vám dala
skúsenosť v Bossey, čo by ste chceli priniesť domov, a o čo by ste sa chceli
podeliť s ďalšími? Ako by ste sa o to chceli podeliť?
Ernesto Arellano:
Predovšetkým spomienky na zábavu, a samozrejme smiech, o ktorý sme sa tu od
minulého roka delili, sú súčasťou skúsenosti, ktorú by som chcel priniesť naspäť
domov na Filipíny. Veľa študentov a ľudí z cirkví sa ma bude pýtať, čo som sa v Bossey
naučil, čo som si odtiaľ priniesol, a ja im poviem, že, samozrejme okrem
teoretických vedomostí, množstvo veselých a radostných spomienok.
Constanze Erler:
Musím úprimne povedať, že som v prvom rade doteraz nikdy v skutočnosti nemala
kontakt s toľkými ľuďmi z rozličných krajín, rozličných kultúr a prostredí. Ale
tiež pojem ekumenizmus bol pre mňa niečím novým. Myslím, že som sa tu naučila,
že prirodzene sú medzi nami mnohé rozdiely, čo sa týka napríklad náboženstva –
to ako oslavujeme Pána, ale že by sme mali v prvom rade zdôrazňovať veci, ktoré
nás približujú a nie veci, ktoré nás rozdeľuj. A o toto by som sa naozaj chcela
podeliť s ostatnými: že musíme byť otvorení k druhým, k tomu, ako uctievajú Pána
v modlitbe alebo liturgii. Myslím, že je to veľmi dôležité, aby sme boli
otvorení.
Fritz-Gerald
Romulus:
Moja záverečná práca bola o ekumenickom vzdelávaní v kontexte protestantských
cirkví na Haiti, lebo ekumenizmus je v mojej krajine stále veľkou výzvou. Zvlášť
na väčšine protestantských teologických fakúlt nemáme semináre o ekumenizme. Ani
sme zatiaľ nezakúsili, čo je to tá skutočná jednota, ku ktorej nás Boh povoláva.
Nebijeme sa navzájom, ale každý z nás zostáva len vo svojom kostole a robí si
svoju prácu. Niekedy vzniknú problémy, ale nie veľmi veľké problémy. Ja si však
myslím, že ak by sme navzájom spolupracovali, ako nás to duch ekumenizmu učí,
mohli by sme urobiť viac a mohli by sme to urobiť lepšie. Jeden zo spôsobov, ako
sa chcem podeliť o tieto skúsenosti, keď sa vrátim domov bude vo vzdelávaní.
Chcem sa podeliť o moje zážitky a zároveň vyučovať ostatných, ktorí nemali
príležitosť prísť sem do Bossey a učiť sa o ekumenizme.
Constanze Erler:
Čo
som sa naučila tu v Bossey je, že sa naozaj musíme starať jedni o druhých
a nielen sami o seba. Je to nesmierne dôležité, aby sme začali načúvať jeden
druhému, aby sme sa započúvali, čo nám ten druhý chce povedať, aby sme boli
naozaj otvorení a nemysleli len na seba. Čo sa týka medzinárodných vzťahov,
myslím, že jedno zo slov, ktoré som tu počula najčastejšie bol „zápas – struggle“.
Dnes som sa v slovníku pozrela, čo to slovo naozaj znamená a v skutočnosti jeho
význam je s niečím sa popasovať, s niečím sa vyrovnať. Istým spôsobom
spoločenstvo tu bolo veľmi jedinečné, ale samozrejme, treba povedať, že niekedy
to bolo naozaj ťažké, bol to zápas - pre niektorých z nás, myslím dokonca, že
pre všetkých z nás. A tak sme sa naozaj naučili ako zaobchádzať s ľuďmi
z rozličných kultúr a národov, a to je naozaj výnimočné, to je úžasné.
Čo to znamená byť
Modrým anjelom na Ekumenickom Inštitúte Bossey?
Constanze Erler:
Keď
počujem túto otázku, musím sa začať smiať. Totižto popri slove „zápas“, slovo,
ktoré som, myslím, počula najčastejšie počas šiestich mesiacov, ktoré som tu
strávila, bolo „Modrý anjel“. Po prvé byť Modrým anjelom, alebo slúžiť ako modrý
anjel, v istom zmysle je to totiž služba, znamená, že vás každý bude oslovovať
„modrý anjel“. Takže na začiatku niektorí z mojich kolegov ani nevedeli, ako sa
volám prvým menom, a mňa to trochu hnevalo. Myslela som si: “Mám predsa aj prvé
meno“, ale potom som pochopila, že to nie je o prvom mene, je to skôr o tom, že
ľudia prirodzene majú nejaké očakávania. A musím povedať, že niekedy to bolo
naozaj ťažké splniť očakávania, ktoré ľudia majú. Predstavujú si, že, modrý
anjel vždy pomáha a tak podobne. Ale anjel je tiež len ľudská bytosť, aspoň
v mojom prípade. Takže som mala možnosť naozaj zakúsiť obidve stránky – na
jednej strane kladnú, ako som už povedala – život v spoločenstve, zoznámenie sa
s mnohými novými ľuďmi. Mala som veľmi dobrý vzťah so študentami. Ale tiež, nie
ani tak negatívna ako skôr náročná stránka bola, že som musela splniť mnoho
úloh. Pomohlo mi to však spoznať svoje slabiny a prednosti. Definitívne môžem
povedať, že mojou silnou stránkou je komunikácia s ľuďmi a naopak nie tak veľmi
sedenie za kancelárskym stolom a administratívna práca. Ale myslím, že aj keď
administratívne činnosti neboli mojimi obľúbenými, plnila som ich celkom dobre.
Naučila som sa, že dokonca aj keď vám niečo nejde, môžete to urobiť dobre, ak sa
o to naozaj pokúsite. Áno, týchto 6 mesiacov ubehlo veľmi rýchlo, ale ja na ne
nikdy nezabudnem, boli niečím veľmi výnimočným a som skutočne veľmi vďačná, že
som mala túto príležitosť, že som tu mohla stráviť nejaký čas.
Zostavila:
Eva Guldanová,
Ekumenická rada
cirkví v Slovenskej republike,
Email:
ekumena.vosvete@gmail.com, tel: 02
5443 3238, fax: 02 5443 3235
Ekuména vo svete 31/2007
Odvysielané na stanici Rádio Slovensko, 1. augusta 2007 o 19:35
Oslavy 50. výročia
založenia Komisie pre vieru a cirkevné zriadenie v Spojených štátoch
(Ženeva, 23.júl 2007 – ENI) Úlohy,
ktoré stoja pred ekumenickým hnutím dnes sú príkladom výziev, ktoré prináša
úspech – tak ich v slávnostnom prejave opísala reverendka Sarah Lancaster,
členka stáleho výboru Komisie pre vieru a cirkevné zriadenie Svetovej rady
cirkví. Jej prednáška odznela počas konferencie na oslavu 50. výročia založenia
Komisie na Severoamerickom kontinente v rámci Národnej rady cirkví v Spojených
štátoch. Oslava 50. výročia prebehla v dňoch 19.-23. júla na Univerzite v Oberline
v štáte Ohio, kde bola Komisia v roku 1957 založená. Sarah Lancaster zdôraznila,
že „i v tomto čase, ktorý niektorí ľudia označujú ako „zimu ekumenizmu“ sa
vykonáva množstvo dôležitej práce“, mnoho dialógov a dohôd na medzinárodnej,
národných i miestnych úrovniach.
Reverend doktor Tom Best, riaditeľ Komisie pre vieru a cirkevné zriadenie
Svetovej rady cirkví vyjadril presvedčenie, že práca komisie je v dnešnej dobe
„dôležitejšia než kedykoľvek predtým.“ „Pokrok v ekumenickom hnutí nás dnes
v mnohých oblastiach priviedol ku skutočne ťažkým otázkam. Zamýšľame sa spoločne
nad tým, ktoré sú tie najzákladnejšie, najnevyhnutnejšie, a neodmysliteľné
aspekty kresťanskej viery, ktorých sa nesmieme vzdať a na ktorých sa musíme
dohodnúť.“
Ekumenický dialóg
potrebuje nové metódy
(New York, 26. júl 2007 – ENI)
Rímskokatolícky kardinál Avery Dulles povedal v panelovej diskusii v rámci
osláv, na ktorých sa zúčastnilo viac ako 300 teológov z vyše 80 rozličných
cirkví a kresťanských spoločenstiev, že „vzájomný dialóg sa ukázal ako nesmierne
hodnotný nástroj v úsilí o jednotu kresťanov, v Spojených Štátoch Amerických
rovnako ako na celosvetovej úrovni.“ Myslím si však“, dodal „že sme pomaly
narazili na hladinu, že sme takmer vyčerpali jeho potenciál.“ „Prekonať
zostávajúce teologické a ekleziologické bariéry bude vyžadovať inú metódu. Takú,
ktorá pozýva k hlbšiemu vnútornému obráteniu samotných cirkví. Lepšou metódou
ako je teologická konvergencia by bol ekumenizmus vzájomného obohacovania
prostredníctvom vzájomného svedectva.“, povedal 88-ročný jezuita, ktorý je
profesorom na Fordhamovej Univerzite v New Yorku. Vo svojom príhovore hlboko
ocenil päť desaťročí vzájomných dialógov medzi rozličnými kresťanskými
tradíciami v Spojených štátoch Amerických. „Tieto rozhovory mali nesmierny
význam pre rozptýlenie bývalých predsudkov a uvedomenie si skutočných, ale
dosiaľ nevidených oblastí, na ktorých sa zhodujeme. Umožnili jednotlivým stranám
v procese uvedomiť si, že toho, čo môžu spoločne povedať, je omnoho viac, ako si
mysleli.“ Témou konferencie pri príležitosti osláv 50. výročia Komisie pre vieru
a cirkevné zriadenie v Spojených Štátoch Amerických bolo „Byť kresťanmi
spoločne“.
Mladí moslimovia,
kresťania a židia vytvárajú spoločenstvo priateľstva
(Ženeva, 12. júl
2007 – ENI)
„Ako môžeme zachovať a upevniť svoju vlastnú identitu ako identitu
moslimov, židov či kresťanov bez vzájomnej izolácie alebo konfliktu jedných
proti druhým, ale naopak vo vzťahu jedných k druhým?” Túto otázku si kládlo 21
mladých ľudí z 13 krajín Európy, Blízkeho Východu, Ázie, Afriky a Ameriky počas
celého mesiaca júl na letnom seminári poriadanom Svetovou radou cirkví v jej
Ekumenickom Inštitúte v Bossey. Súčasťou seminára bolo získavanie duchovných
i akademických skúseností, ale tiež športové aktivity, rekreácia a každodenné
rozhovory.
V čase, keď sa
spoločnosť založená na modeli „jeden národ, jedna kultúra, jedno náboženstvo“
stáva čoraz viac relikviou, mesačný program s názvom „Budovanie
medzináboženského spoločenstva“ pripravuje budúcu generáciu cirkevných vodcov
a predstaviteľov náboženských spoločenstiev ako i budúce osobnosti spoločenského
diania na výzvy života v mieri vo svete náboženskej plurality.
Každý deň začínajú
mladí ľudia momentom spoločnej modlitby a prežívania duchovna. Pri príprave
týchto chvíľ duchovného stíšenia sa kresťanskí, židovskí a moslimskí účastníci
striedajú. Zážitok spoločného života pod jednou strechou, spoločenstva okolo
jedálenského stola i pri umývaní riadov dopĺňajú prednášky odborníkov
z moslimských, židovských a kresťanských komunít ako tiež účasť na bohoslužbách
v miestnej synagóge, mešite a kostoloch Ženevy.
Anglický kňaz vidí
v povodniach prejav Božej lásky a nie hnevu
(Cheltenham
(Anglicko), 24. júl 2007 – ENI)
„Spôsob, akým sa desiatky tisícov ľudí spojili, aby spolu bojovali so stúpajúcou
povodňovou vodou a aby pomohli chudobným, starším a chorým, odhaľuje Božiu lásku
a nie hnev“, povedal kresťanský vodca pôsobiaci v anglickom stredovekom mestečku
Tewkesbury. Veľká oblasť stredného a južného Anglicka momentálne trpí následkom
záplav po intenzívnych dažďoch, ktoré Anglicko postihli minulý týždeň. Kláštor
z 12.storočia v Tewkesbury je obkolesený vodou povodne, kanonik Paul Williams,
farár poverený vedením kláštora, však neprestáva hovoriť o úžasnej láske, ktorú
miestni ľudia prejavujú jeden k druhému.
Svetová rada
cirkví víta zmierenie svojich dvoch členských cirkví
(Ženeva, 19. júl
2007 – ENI)
„Celé spoločenstvo cirkví združených v Svetovej rade cirkví sa raduje“
z úspešne zavŕšeného „procesu uzdravovania vzťahov a zmierenia“ medzi dvomi
zakladajúcimi členskými cirkvami Rady, vyjadril sa reverend Samuel Kobia,
generálny tajomník Svetovej rady cirkví, v liste adresovanom vedúcim
predstaviteľom cirkví zaangažovaných v procese zmierenia. V piatok 13.júla
podpísali v Káhire v Egypte Koptská pravoslávna cirkev a Etiópska pravoslávna
cirkev zmluvu, v ktorej slávnostne deklarujú jednotu vo viere, záväzok
k spoločnému svedectvu o evanjeliu a pripravenosť prehĺbiť a rozšíriť vzájomnú
spoluprácu. Ukončili tak obdobie plné napätia, ktoré medzi nimi vládlo viac ako
dve desaťročia. V procese zmierenia zohrala významnú úlohu prostredníka Arménska
pravoslávna cirkev. Kobia v liste povedal, že táto udalosť potvrdzuje, že
„skutočné zmierenie medzi cirkvami je možné.“ Všetky tri cirkvi zaangažované
v procese zmierenia patria spoločne so Sýrskou, Indickou a Eritrejskou
pravoslávnou cirkvou do rodiny Orientálnych pravoslávnych cirkví.
Nové vedenie Konferencie Metodistov
(Londýn, 12. júl 2007 – MCP/CPCE)
Reverend Stephen Poxon bol zvolený za prezidenta a pán David Walton za
vice-prezidenta Metodistickej konferencie pre nastávajúce obdobie rokov
2008-2009.
Reverend Poxon slúžil ako pastor v Jamajke, Walese a v severozápadnom Anglicku.
V súčasnosti pôsobí ako vedúci predstaviteľ Lancashirského dištriktu a tajomník
Metodistickej misionárskej spoločnosti. V minulosti riadil tiež svetový cirkevný
výbor a Metodistickú Radu pre prácu s mládežou.
„Táto pocta ma vedie k hlbokej pokore. Teším sa však na výzvy, ktoré
prinesie nasledujúci rok.“ povedal v reakcii na výsledok voľby reverend Poxon.
S manželkou Myrtle, ktorá pôsobila vo funkcii viceprezidentky Metodistickej
konferencie v rokoch 2004-2005, budú prvým manželským párom, ktorého obidvaja
členovia slúžili v prezídiu Metodistickej konferencie.
David Walton, nastávajúci viceprezident Konferencie, je advokátom pôsobiacim
v Manchestri a zanieteným hudobníkom. V súčasnosti pracuje pre Metodistickú
konferenciu v hudobnej a právnickej sekcii.
Zo zdrojov agentúr
ENI a CPCE
vybrala a zostavila:
Eva Guldanová,
Ekumenická rada
cirkví v Slovenskej republike,
Email:
ekumena.vosvete@gmail.com, tel: 02
5443 3238, fax: 02 5443 3235)
