Rozhovor s profesorom Martinom Wallraffom, zakladateľom a jedným z riaditeľov protestantského ekumenického centra Melanchton v Ríme. 

Profesor Wallraff pochádza z Nemecka. Študoval v Mníchove, Ríme, Heidelbergu a Cambridge. Je pastorom Evanjelickej Luteránskej cirkvi v Taliansku a v súčasnosti zároveň pôsobí ako profesor cirkevných dejín so zameraním na patristiku na Teologickej fakulte Univerzity v Bazileji vo Švajčiarsku. 

Do Ríma prichádza pravidelne viesť kurzy, ktoré organizuje Centrum Melanchton. Jedným z týchto kurzov je „Letný kurz ekumenizmu v Ríme“. Jeho už 7.ročník sa skončil pred tromi týždňami. Pri tejto príležitosti pripravila Eva Guldanová s profesorom Wallraffom interview.

Pán profesor Wallraff, Centrum Melanchton je protestantským inštitútom v Ríme. Ako vznikla myšlienka založiť toto centrum a čo je jeho hlavným zámerom? Mohli by ste nám, prosím, trochu priblížiť jeho históriu?

Teoreticky jeho história siaha do dní 2.Vatikánskeho koncilu, čo už je viac ako o jednu generáciu dozadu. Bolo to v 60-tych rokoch dvadsiateho storočia, keď protestanti a nekatolícki pozorovatelia všeobecne, boli pozvaní na koncil, aby sa podieľali na diskusiách rímsko-katolíckych biskupov. Boli pozorovateľmi, mohli teda len pozorovať priebeh, zapojili sa však aj do mnohých diskusií. Títo protestantskí teológovia, ktorí prišli do Ríma, si počas svojho pobytu všimli, že Rím ponúka veľmi veľa možností pre formovanie teológov všetkých kresťanských denominácií. Zároveň si uvedomili, že v tomto veľkom koncerte rozličných teológov v rozmanitých inštitútoch Ríma bol nedostatok protestantských hlasov. Medzi prítomnými protestantskými teológmi boli napríklad profesor Schlink z Heidelbergu a Oscar Cullmann z Bazileja. Ich iniciatíva však nemala žiadne konkrétne dôsledky. Vznikli rozličné plány, ktoré sa uberali rôznymi smermi, ale po čase táto myšlienka viac-menej upadla do zabudnutia, akoby zaspala. 

Neskôr sa k nej snažil vrátiť najmä jeden profesor z Valdeziánskej fakulty. Bol to Paolo Ricca, jeden z veľkých ekumenických teológov Valdeziánskej fakulty i Valdeziánskej tradície ako takej. Paolo Ricca sa snažil oživiť túto starú myšlienku, na ktorú sa medzičasom takmer úplne zabudlo. V 80-tych a 90-tych rokoch, keď bol dekanom Valdeziánskej fakulty v Ríme, usiloval sa myšlienku zrealizovať. Avšak situácia nebola ani v tomto čase jednoduchá. 

Prvé konkrétne kroky k realizácii sa urobili až v roku 2000. V tomto roku sa konal prvý „Letný kurz ekumenizmu v Ríme“. Iniciatíva nemala žiadne inštitucionálne ukotvenie. Bol to len letný kurz pre protestantských študentov teológie. Študenti boli však veľmi nadchnutí zážitkami a skúsenosťami nadobudnutými počas kurzu. A tak sa v roku 2001 prvá skupina z týchto študentov vrátila, aby tu zostala na štúdiá na celý rok. A v tomto roku celý tento projekt dostal svoje meno: Melanchton. Nadobudol taktiež prvú inštitucionálnu formu, organizačný rámec. Je ňou forma zložená z dvoch pilierov, ktorá dodnes funguje. Centrum v podstate organizuje spoločne Evanjelická luteránska cirkev v Taliansku a Valdeziánska teologická fakulta v Ríme. Funguje s pomocou ďalších zahraničných inštitúcií, ale tieto dva piliere boli a stále sú hlavnými nosnými stĺpmi inštitúcie.

V súčasnosti Centrum Melanchton organizuje niekoľko rôznych programov. Mohli by ste nám povedať, čo ponúka a komu sú programy určené? Kto a ako sa do nich môže zapojiť?

Áno. Centrum nesie názov Protestantské centrum pre ekumenickú teológiu. To znamená, že východiskovým bodom je protestantská identita. Teda nejde tu o to, že ktokoľvek si môže robiť čokoľvek, ale prvým a najdôležitejším pilierom je práve protestantská identita. Z nej vychádzame, aby sme sa stretli s ostatnými ľuďmi. Takže programy sú v tomto zmysle určené hlavne pre protestantov. Pomáhame protestantom dostať sa do bližšieho kontaktu so svetom rímskeho katolicizmu a so všetkým ostatným, čo komplikované dejisko náboženského života, ako je Rím, ponúka. Na druhej strane však chceme tiež sprístupniť rímsko-katolíckym teológom kontakt s protestantskou realitou. To znamená, že príležitostne ich pozývame na prednášky a konferencie, ktoré organizujú protestanti, s myšlienkou a so zámerom otvoriť dvere širšej katolíckej verejnosti. 

V súčasnosti sú jadrom nášho programu krátkodobé kurzy, trvajúce 1-2 týždne, pre protestantských študentov teológie. Letný kurz ekumenizmu sa dnes už stal tradíciou. Je to kurz v nemeckom jazyku pre študentov teológie. Podobný kurz sa teraz uskutoční v januári pre anglicky hovoriacich študentov teológie. Prirodzene, nebude sa volať „Letný kurz“. J  Okrem toho pripravujeme rozličné kurzy v iných oblastiach záujmu. Napríklad sme mali a opäť budeme mať kurzy pre ľudí, ktorí si robia doktorát z protestantskej teológie s programom užšie špecifikovaným pre nich; taktiež kurzy pre protestantských učiteľov náboženstva na školách a podobne ... Hoci tradičným kurzom, ktorý funguje už po niekoľko rokov, a ktorý je takpovediac našou centrálnou aktivitou, je spomínaný kurz pre protestantských študentov teológie. 

Inou vecou je Rok štúdia v Ríme. Je to príležitosť študovať teológiu na rozličných protestantských a katolíckych inštitúciách počas jedného akademického roka. Prirodzene, toto je omnoho komplexnejšia záležitosť, pretože vyžaduje znalosť talianskeho jazyka. Študent sa tiež dostane do bližšieho kontaktu s realitou v Ríme. Protestantskí študenti zapojení do tohto programu sa môžu buď zamerať na nejakú konkrétnu vymedzenú oblasť štúdia teológie, ktorú by ťažko našli na inom mieste mimo Ríma, alebo môžu, a je to vlastne takmer vždy súčasťou tohto ročného pobytu, získať ekumenickú skúsenosť intenzívneho kontaktu s Rímsko-katolíckou cirkvou, ktorá je rozdielna od skúsenosti v takmer všetkých ostatných krajinách sveta, dokonca i v krajinách, kde je katolícka cirkev väčšinovou. Je to veľmi intenzívna skúsenosť, ktorú každý rok zažije okolo 10 študentov. A my dúfame, že skupina týchto študentov bude z roka na rok čím ďalej tým viac medzinárodná.

Rím je v kresťanských kruhoch vnímaný predovšetkým ako centrum katolicizmu. Čím môže byť príťažlivý, alebo dokonca fascinujúci pre protestanta?

Myslím, že Rím môže byť dôležitý dvoma spôsobmi. Na prvom mieste mi dovoľte pripomenúť, že Rím, samozrejme, je centrom rímskeho katolicizmu, ale nemali by sme nikdy zabúdať, že Rím je predovšetkým jedno z najstarších miest v histórii kresťanstva vo všeobecnosti. Určite nie je pravdou, hoci protestanti majú občas tendenciu myslieť si to, že protestantizmus začal v 16. storočí. Jeho začiatok je - a protestantské cirkvi, tak ako každá cirkev Kristova - vznikli v spojení s Ježišom Kristom v 1. storočí. A v Ríme nachádzame svedectvo prvých kresťanských spoločenstiev;  rovnako ako bohatstvo všetkých ďalších etáp kresťanstva: 1500 rokov spoločnej histórie a 5 storočí katolíckych dejín, ktoré však v zásade patria k všeobecnej kresťanskej identite. Takže človek nemusí byť katolíkom, aby ho priťahovala historická skúsenosť Ríma. V tomto zmysle by si aj protestanti mali stále pripomínať, že mnoho z ich histórie sa nachádza v Ríme, tak ako je tu prítomná história každého kresťana. 

Po druhé si myslím, že Rím je dôležitý aj ako miesto štúdia teológie. Myslím, že nikde inde na svete sa nenachádza taký veľký počet profesorov, teológov, doktorandov, študentov a iných učencov, ktorí sa venujú teológii. A toto bohatstvo rozličných odborníkov, vedeckých špecialistov, výskumníkov a podobne, znamená, že pre kresťanov vo všeobecnosti, je tu veľké množstvo znalostí, ktoré možno objaviť. Či už je to v oblasti cirkevných dejín, v oblasti štúdia Biblie, štúdia liturgie, ekumenizmu, dogmatiky ... Štúdium v takej zahustenej forme ako tu v Ríme sa nedá nájsť nikde inde na svete. Prirodzene, niektoré oblasti štúdia sú do značnej miery konfesionálne orientované, v tom zmysle, že prítomnosť Rímsko-katolíckej cirkvi je tu veľmi silne cítiť. Ale v mnohých iných prípadoch si človek uvedomí, že štúdium nie je zvlášť konfesionálne orientované by mohlo byť podobné kdekoľvek inde. V každom prípade je tu obrovské bohatstvo študijných možností a rozmanitých príležitostí, ktorými môže byť človek všemožne obohatený. 

Ďalšou vecou sú pamätníky, monumenty. Ak študujete v Ríme, automaticky študujete aj Rím. Rím samotný je objektom štúdia a pre každého kresťana, ktorý sem príde, je veľmi dôležité, aby študoval už aj len mesto ako také. Pri každej prechádzke mestom možno objavovať zaujímavé pamiatky všetkého druhu, ktoré vydávajú svedectvo o bohatej histórii mesta a kresťanstva.

Veľmi pekne ďakujeme za rozhovor.

Medzinárodné sympózium o Márii v ekumenických dialógoch

(Rím, 3. októbra 2007)  2. – 5. októbra sa na Pápežskej teologickej fakulte Marianum v Ríme uskutočnilo medzinárodné ekumenické sympózium na tému „Mária v ekumenických dialógoch na západe“. Predmetom diskusie boli predovšetkým tri ekumenické dialógy medzi rímskokatolíckou cirkvou a protestantskými cirkvami: VIII. kolo rímskokatolícko – evanjelického dialógu v USA, ktorého výsledkom bol spoločný dokument „Jeden Prostredník, svätí a Mária“, medzinárodný dialóg medzi Anglikánskym spoločenstvom a Rímskokatolíckou cirkvou s výsledným dokumentom „Mária: Milosť a nádej v Kristu“ a neoficiálny, ale teologicky veľmi dôkladný dialóg medzi katolíckymi a protestantskými teológmi v Dombes na tému „Mária v Božom pláne a spoločenstve svätých.“ Sympózium venovalo pozornosť aj otázke používania Písma Svätého v ekumenických dialógoch o Márii a zaoberalo sa aj problémom prijatia a uplatnenia výsledkov dialógov v jednotlivých cirkvách. Profesor Silvano Maggiani, prezident Pápežskej teologickej fakulty Marianum, na ktorej sa medzinárodné sympózium konalo, povedal: „Musíme hľadať cesty, ako hovoriť o Márii spôsobom, ktorý napomáha dialógu medzi kresťanmi.“

Cirkvi bývalého Sovietskeho zväzu bojujú proti obchodovaniu s ľuďmi

(Brusel, 8. októbra 2007 – CEC/CCME)  V dňoch 2. – 6. októbra sa v Kyjeve uskutočnil workšop s témou „Súčasné aktivity a ťažkosti cirkví v boji proti obchodovaniu s ľuďmi“. Workšop sa konal na pozvanie Komisie cirkví pre migrantov v Európe. Komisia pôsobí v rámci Konferencie Európskych cirkví. Na stretnutí sa zúčastnili predstavitelia cirkví z krajín bývalého Sovietskeho zväzu: Arménska, Bieloruska, Moldavska, Ukrajiny a Ruskej federácie. Záverom tohto stretnutia, na ktorom sa zúčastnili aj zástupcovia medzinárodných občianskych neziskových organizácií, bolo zhodnotenie, že cirkvi v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu začínajú hrať kľúčovú rolu v boji s nehumánnym a zločinným obchodovaním s ľuďmi. Arcikňaz Andrej Tkáčov z Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi to vyjadril slovami: „Víťazstvo Evanjelia je víťazstvom nad zotročovaním.“

Intronizácia nového vodcu Indickej cirkvi Mar Thoma

(Ženeva, 3. októbra 2007 – ENI)  2. októbra slávnostne uviedli do úradu nového metropolitu indickej Malankara Mar Thoma cirkvi. Doktor Joseph Mar Irenaeus sa stal 21. Mar Thomom, čiže najvyšším predstaviteľom cirkvi, ktorej korene siahajú až k apoštolovi Tomášovi. Mar Irenaeus bol v minulosti predsedom Rady cirkví v Kerale, juho-západnom štáte Indie, neskôr sa stal predsedom Národnej rady cirkví Indie. Naposledy zastával vysoké postavenie v Kresťanskej konferencii cirkví Ázie. Malankara Mar Thoma Sýrska cirkev je reformovaným anglikánskym prúdom Sýrskej Pravoslávnej cirkvi. Na celom svete sa k nej hlási asi milión veriacich.

Ekonóm Svetovej rady cirkví vyzýva k „ekonómii zameranej na ľudí“

(Kapské Mesto, 4. októbra 2007 – ENI)  Rogate Mshana, ekonóm pracujúci v službách Svetovej rady cirkví, kritizoval globálny ekonomický systém. Tento podľa neho vytvára „materiálnu a duchovnú chudobu“. Odborník na otázky ekonómie vyzval k „ekonómii zameranej na ľudí“, v rámci ktorej pri riešení problémov morálka je dôležitejšia ako matematika. Rogate Mshana, programový vedúci oddelenia aktivít pre ekonomickú spravodlivosť, chudobu a ekológiu povedal, že súčasný globálny ekonomický systém narušil tradičné modely ľudského správania a vytvoril „duchovnú i materiálnu chudobu, tým že zničil cenné domorodé zvyky ľudí a pôvodné ekosystémy.“

Moskovský patriarcha Alexej II. navštívil Francúzsko

(Paríž, 8. októbra 2007 – ENI)  Vodcovia Ruskej pravoslávnej cirkvi vyjadrili nádej, že návšteva Moskovského patriarchu Alexeja II. v prevažne rímskokatolíckom Francúzsku pomôže upevniť vzťahy s Vatikánom. Mohla by dokonca pripraviť cestu k spoločnému stretnutiu patriarchu s pápežom Benediktom XVI.  Patriarcha Alexej II. navštívil Paríž v dňoch 2. – 4. októbra. „Táto návšteva je jedným z ďalších krokov v rozvoji spolupráce medzi pravoslávnymi a katolíkmi“, povedal Alexej II. počas pobytu v Paríži. Metropolita Cyril, ktorý stojí na čele oddelenia pre vonkajšie záležitosti Moskovského patriarchátu, sa počas návštevy vyjadril, že stretnutie Alexeja II. s Benediktom XVI. by sa mohlo uskutočniť na mieste pohodlnom pre oboch predstaviteľov. Dodal však, že prv ako bude môcť prísť k stretnutiu, treba vyriešiť ešte viacero záležitostí.

Ruská pravoslávna cirkev odstúpila od dialógu s Rímskymi katolíkmi

(Moskva, 11. októbra 2007 – ENI)  O týždeň neskôr Ruská pravoslávna cirkev odstúpila na stretnutí v talianskej Ravene od rímskokatolícko-pravoslávnych dialógov. Svojím krokom vyjadrila protest proti prítomnosti zástupcov Pravoslávnej cirkvi Estónska, ktorú Moskovský patriarchát neuznáva. Rímskokatolícko – pravoslávne stretnutie 8.-15. októbra malo za cieľ pokračovať v práci, ktorú začali pred rokom. Výsledkom vzájomných stretnutí má byť spoločný dokument o podstate Cirkvi. Pápež Benedikt XVI. v príhovore na audiencii v stredu minulý týždeň povedal, že sa nádejal, že stretnutie v Ravene „pomôže na ceste k plnému spoločenstvu medzi katolíkmi a pravoslávnymi“.

Nová webová stránka pri príležitostí 500. narodenín Kalvína

(Ženeva, 8. októbra 2007 – ENI)  Federácia Švajčiarskych protestantských cirkví spustila interaktívnu webovú stránku pri príležitosti blížiacich sa osláv 500. výročia narodenia reformátora Jána Kalvína. Ján Kalvín sa narodil 10. júla 1509 vo Francúzsku. „Chceme, aby sa prostredníctvom tejto webovej stránky Kalvín stal živým pre ľudí dnešnej doby“, povedal 28. septembra pri príležitosti spustenia stránky Reverend Clifton Kirkpatrick, prezident Svetového Reformovaného zväzu, ktorý je zároveň predsedom výboru, ktorý má web-stránku na starosti. Internetová stránka www.calvin09.org prináša v 4 svetových jazykoch informácie o Kalvínovom živote a učení ako aj kalendár pripravovaných podujatí na oslavu jeho 500. narodenín.

Islamskí učenci poslali list kresťanským vodcom

(Ženeva, 11. októbra 2007 – ENI)  Viac ako 130 Moslimských učencov povedalo v liste adresovanom kresťanským vodcom, vrátane pápeža Benedikta XVI. a hlavy Svetovej rady cirkví Reverenda Samuela Kobiu, že svetový mier závisí od spolupráce medzi kresťanstvom a islamom. „V stávke je naša spoločná budúcnosť. Možno dokonca prežitie samotného sveta je v stávke“, píše sa v liste. List poslali tiež Ekumenickému patriarchovi Bartolomejovi I. a ďalším vodcom pravoslávnych cirkví, rovnako ako anglikánskemu arcibiskupovi z Canterbury Rowanovi Williamsovi, vedúcim predstaviteľom baptistických, evanjelických, metodistických a reformovaných spoločenstiev. Arcibiskup Rowan Williams v odpovedi na list povedal: „Výzvu k vzájomnej úcte, mieru a dobrej vôli by si teraz mali osvojiť kresťania a moslimovia vo všetkých krajinách a na všetkých úrovniach náboženského života.“

V dňoch 26.-30. septembra sa v Dominikánskom vzdelávacom centre v mestečku Huissen v Holandsku konalo výročné stretnutie národných koordinátoriek Ekumenického fóra Európskych kresťanských žien. Slovensko na konferencii zastupovali národné koordinátorky: Daniela Horínková z Evanjelickej cirkvi Augsburského vyznania a Nata Hovorková z Bratskej jednoty baptistov, ktorá je zároveň členkou celoeurópskeho koordinačného výboru Ekumenického fóra. Stretnutia sa zúčastnilo 45 zástupkýň z 23 krajín Európy. Hlavná téma tento rok znela: Peniaze, či mamona.

V dnešnom vydaní vám prinášame rozhovor s pani Martinou Heinrichsovou, jednou z troch súčasných prezidentiek Ekumenického fóra Európskych kresťanských žien.

Pani Heinrichsová je rímskokatolícka teologička nemeckého pôvodu, ktorá oficiálne pracuje ako programová riaditeľka vzdelávania pre dospelých v Dominikánskom centre a kláštore v holandskom Huissene a  ako dobrovoľníčka je predsedníčkou vydavateľskej komisie Holandského ženského teologického časopisu FIER.

Rozhovor s pani Martinou Heinrichsovou o zložení a štruktúre ekumenického fóra, o jej pôsobení vo fóre, a o jej víziách pre organizáciu do budúcnosti pripravila Daniela Horínková.

Čo sa týka štruktúry našej organizácie: máme 3 ko-prezidentky: jedna je vždy z pravoslávnej cirkvi – momentálne je ňou Elena Timofticiucová z Rumunska, jedna zastupuje protestantov – dnes je to Dorothy Knightsová z Veľkej Británie, ktorá je Anglikánka, a nakoniec ja – zastupujem Rímsko-katolícku cirkev. Okolo seba máme 5 členiek exekutívneho výboru. Okrem toho máme päťčlennú finančnú komisiu. Všetky spolu tvoríme koordinačný tím alebo, dalo by sa povedať, vedenie Ekumenického fóra.

Z ktorých ďalších krajín sú členky vedenia?

V našom exekutívnom výbore máme sestru z Grécka, ktorá pochádza pôvodne z Arménskej pravoslávnej cirkvi, ženu z Estónska z tamojšej Pravoslávnej cirkvi, farárku z Nemeckej Evanjelickej cirkvi a teologičku zo Slovenska z Bratskej jednoty baptistov. Okrem toho evanjelička z Fínska má na starosti náš časopis NEWS. Takže tieto krajiny sú zapojené do vedenia fóra.

Koľko krajín má svoje zastúpenie vo Fóre?

Momentálne je vo fóre celkovo zastúpených okolo 30 krajín. V každej z nich sú jedna alebo dve národné koordinátorky.

Ako dlho pracujete vo Fóre Európskych kresťanských žien vy?

Do Ekumenického fóra som prišla roku 1986, takže teraz je to 21 rokov. Pozvala ma Ruth Eptingová, naša čestná prezidentka. Ruth Eptingová (dnes 88 ročná) je reformovaná farárka zo Švajčiarska a bola vo svojej cirkvi prvou ženou vysvätenou do kňazskej služby. Ona ma, spolu ešte s jednou holandskou teologičkou požiadala, aby sme na valnom zhromaždení fóra vo Fínsku viedli štúdium Biblie. A odvtedy som bola na každom valnom zhromaždení Ekumenického fóra kresťanských žien Európy.

Pracujem tiež v Holandskom fóre, keďže žijem v Holandsku.

Vy ste vraj raz boli na valnom zhromaždení dokonca ako čerstvá mamička . Zrejme máte na to veľmi osobné spomienky..

Áno, bolo to v Yorku v roku 1990. Narodilo sa mi práve moje druhé dieťa. Tak veľmi som chcela ísť na zhromaždenie, že som si povedala: „Zvládnem to!“. Chlapček sa ale narodil o 2 týždne neskôr ako sa mal, a tak bol veľmi maličký, keď sme šli na valné zhromaždenie. Mala som však okolo seba celú partiu mamičiek. Naša holandská delegácia ho nosila, kedykoľvek sme sa museli presúvať z jednej miestnosti do druhej. Ženy z Yorku mi darovali detskú vaničku. Len v noci som sa oňho musela starať sama. A keďže v tom čase som ho kojila, bolo to veľmi únavné. Po nociach som zároveň musela pripravovať ďalšie veci, takže som sa veľmi nevyspala.

Ako vnímate úlohu fóra žien v rámci ekumenického hnutia v Európe?

Myslím, že v dnešnej dobe je veľmi dôležité, že ženy majú platformy a siete, v rámci ktorých sa môžu stretnúť ako ženy. Sme veľmi šťastné, že sa otvorili hranice východnej a strednej Európy smerom na západ, a že dnes máme v rámci fóra množstvo skupín z týchto krajín. Je to jedinečná príležitosť navzájom sa stretnúť, počúvať o živote jedni druhých, navzájom sa povzbudzovať, a posilňovať pre prácu ako v občianskych spoločnostiach, kde žijeme, tak aj v cirkvách. Pretože to veru nie je vždy jednoduché pre ženy, nájsť si svoje vlastné miesto v cirkvi. Pre mňa bolo na tomto stretnutí národných koordinátoriek veľmi zaujímavé dozvedieť sa od žien z krajín stredo-východnej Európy, že často začínali spoluprácu ako skupina žien v rámci Ekumenickej rady cirkví vo svojej krajine. Nie je to pre ne ľahké, ale znovu a znovu sa snažia, aby aj ich hlas bolo počuť.

Ako hodnotíte tohoročné stretnutie národných koordinátoriek v Huissene? Boli ste tu našimi hostiteľmi..

Áno, boli sme hostiteľkami. Pre nás, ako hostiteľov, to bolo, samozrejme, veľmi vzrušujúce. Bolo to po prvýkrát, čo sme organizovali a financovali takéto stretnutie. Museli sme naň nájsť fondy. Na stretnutie sme sa veľmi intenzívne pripravovali. Mali sme však šťastie, lebo sa nám podarilo zohnať dostatok peňazí. Máme z toho dobrý pocit. Žiadali sme peniaze na dobrý účel a dostali sme ich. Mnoho peňazí sme dostali z holandských cirkevných fondov, protestantských i katolíckych. Takisto od spoločenstiev rehoľných sestier, ktoré s nami solidarizujú. To nás tiež veľmi hreje. Je krásne vedieť, že nás podporujú.

A ako hodnotíte jednotlivé zasadania?

Naše stretnutie bolo o peniazoch a fund-raisingu. Pre mňa bolo veľmi inšpirujúce vidieť, ako sa postoje k peniazom počas stretnutia menili. Ako povedali niektoré ženy: na začiatku mali isté pochybnosti a nechceli hovoriť o peniazoch, považovali ich za čosi hriešne - za mamonu neprávosti, ale na konci uznali, že sú aj dôležité. Ak máme peniaze, môžeme robiť užitočné projekty. Takže to bol pozitívny vývoj počas stretnutia.

Aké je vaše želanie alebo vízia pre budúcnosť Ekumenického fóra Európskych kresťanských žien?

Moje prianie do budúcnosti je, aby sa do našej činnosti zapojilo viac mladých žien. Máme síce mladé ženy zo stredo- a východoeurópskych krajín, ale bolo by dobré, keby sme získali viacej aj zo západu a z juhu. Ďalej, aby sme, nejakým spôsobom, našli dostatok peňazí, aby sme mohli zrealizovať všetky naše plány – máme totiž dosť nápadov, na ktorých realizáciu budeme potrebovať financie. A moje osobné prianie je, aby sme ešte viac rozšírili ekumenické hnutie a aby sme zorganizovali rozhovory s veriacimi ženami aj iných náboženstiev – stretnutia s moslimskými, a tiež so židovskými ženami, alebo s budhistkami... Všetky sme totiž ženy žijúce vo viere. Pre mňa je veľkou inšpiráciou zhovárať sa s kresťanskými ženami, no tak isto s každou ženou, ktorá verí v Boha, čiže aj so ženami z ostatných svetových náboženstiev. Dialóg preveruje moju vieru.

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor.

Zostavili:

Daniela Horínková a Eva Guldanová,

Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike,

Ekuména vo svete 40/2007

Odvysielané na stanici Rádio Slovensko, 3. októbra 2007 o 19:35

Zo zdrojov agentúr  ENI  vybrala a zostavila:

Eva Guldanová,

Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike,

Email: ekumena.vosvete@gmail.com, tel: 02 5443 3238, fax: 02 5443 3235