logo ERC







Ekumenická rada cirkví v SR


Čo je to ekuména?

Pojem ekuména pochádza z gréckeho slova oikos – dom. Označuje sa ním aj celá obývaná zem. Ekuména je teda akási spoločná strecha nad všetkými kresťanskými cirkvami.

Od začiatku 20. storočia sa pojmom ekuména označuje hnutie, ktoré sa usiluje o spoluprácu a zbližovanie kresťanských cirkví vo svete. Svoje korene má predovšetkým v spolupráci misijných organizácií a tiež v spolupráci cirkví pri vyjadrovaní ich spoločnej zodpovednosti za dianie vo svete. Popri spolupráci je jedným z dôležitých cieľov ekumenického hnutia aj hľadanie jednoty cirkví. Za týmto úsilím si však nemožno predstavovať úsilie smerujúce k organizačnému zjednoteniu rôznych vierovyznaní tak ako ich dnes poznáme. Ide skôr o objavovanie a zdôrazňovanie existujúcej miery jednoty kresťanov, ktorá tu už je aj napriek rozdielom.

Aké sú prejavy ekumény v cirkvi?

V ekumenickom hnutí je však viacero predstáv o tom akú viditeľnú podobu má mať jednota cirkví. Jednou z nich je samozrejme aj predstava organickej jednoty cirkví, ktorá by mala mať výraz v zjednotených štruktúrach rôznych konfesií na národnej i medzinárodnej úrovni. Túto predstavu presádza predovšetkým program Svetovej rady cirkví pre vieru a cirkevnú správu (Faith and Order). Tento program však rozhodne nevidí cestu k takejto jednote v tom, že všetky cirkvi sa zrieknu svojej tradície a identity v prospech jednej, ktorú uznajú za pravú. Ide skôr o veľmi trpezlivý proces odborných teologických dialógov, ktoré skúmajú opodstatnenosť jestvujúcich rozdielov a to, aká miera rozdielnosti v učení cirkví je ešte únosná na to, aby cirkvi mohli napriek svojim rozdielom hovoriť o jednote.

Veľké konfesionálne spoločenstvá ako Svetový luteránky zväz, Svetový reformovaný zväz a iné kladú dôraz inde. Zjednotené štruktúry cirkví ako legitímny výraz ich jednoty síce neodmietajú. Zároveň však zdôrazňujú, že nie sú jedinou legitímnou podobou jednoty. Tá je podľa nich možná aj pri zachovaní rozmanitosti konfesionálneho dedičstva, ktoré má svoj výraz aj v usporiadaní a štruktúrach cirkví. Tento model jednoty možno označiť ako jednota v zmierenej rôznosti. Takéto chápanie jednoty nevyžaduje odstránenie všetkých rozdielov vo vyznávaní viery. Dokonca ich pripúšťa. To, čo je však pre takúto jednotu nevyhnutné, je ochota nevzdávať sa spoločného hľadania správneho zmyslu evanjelia v rozdielnych spôsoboch vyznávania našej viery.

Popri týchto oblastiach však veľmi dôležitú úlohu v ekumenickom hnutí hrá spolupráca v tom, čo môžeme označiť ako služba svetu. Cirkvi napriek svojim rozdielom, ktoré sú v mnohých otázkach veľmi závažné, môžu spojiť svoje sily v službe. To sa deje napríklad aj prostredníctvom práce Ekumenickej rady cirkví a jej programov. Spoločnými silami vzájomne podporujeme rozličné projekty, ktoré naše cirkvi konajú. Ponúkame školenia pre zvýšenie zručností spolupracovníkov cirkví v oblasti práce s mládežou alebo v sociálnej práci. Ponúkame poradenstvo v otázkach novej religiozity, ktorá ku nám prichádza a je rovnakou výzvou pre všetkých kresťanov. Spolupracujeme tiež v otázkach vzťahu cirkví voči štátu.

Je potrebná ekuména?

Ak by sme na túto otázku odpovedali záporne, museli by sme z Biblie vyškrtnúť všetky miesta, ktoré hovoria o jednote a jednomyseľnosti. Ekumenické hnutie odpovedá na jasné biblické výzvy k jednote kresťanov. Najzreteľnejšie je táto výzva vyjadrená v modlitbe Pána Ježiša, ktorú zaznačil evanjelista Ján v 17. kapitole. Aj apoštol Pavol hovorí o jednote tela Kristovho (1Kor 12, R 12).

Jednota tých, ktorí o sebe hovoria, že sú nasledovníkmi Pána Ježiša Krista, teda kresťania, má význam pre dôveryhodnosť ich svedectva. To je dôležité najmä v dnešnej dobe. V sekularizovanej spoločnosti sa kresťanská cirkev znova musí zaoberať misijnou prácou. Je dôležité poznamenať, že práve v misijnej práci si kresťania začali uvedomovať potrebu jednoty. Kým rôzne kresťanské tradície žili vedľa seba po stáročia v Európe, veľmi im neprekážalo, že sú ako nasledovníci Krista rozdelení. Potrebu jednoty si uvedomili až vtedy, keď sa stretli v odľahlých krajinách na misijných poliach ako misionári rôznych cirkví. Vtedy pochopili, že na ľudí, ktorým zvestujú to isté evanjelium Ježiša Krista a ktorých chcú vyslobodiť zo zajatia povery, pôsobí rozdelenie kresťanov mätúco.

Je to možno irónia dejín, ale v podobnej situácii sa nachádzajú kresťania dnes v Európe. Práve kresťania z krajín tretieho sveta nás často zahanbujú v tom, ako vo svojom prostredí vedia spoločným, nerozdeleným hlasom vydávať svedectvo o evanjeliu. Dokážu to aj bez toho, aby sa museli vzdávať svojej konfesionálnej identity. Skutočnosť, že patria k tej, či onej kresťanskej tradícii im nie je prekážkou pre spoločné svedectvo. Skôr naopak. Bohatstvo darov, ktoré im dáva ich vlastná tradícia vedia vložiť do služby spoločného svedectva.

Toto sa musíme učiť aj my na Slovensku. V rozličných tradíciách, rímskokatolíckej, pravoslávnej evanjelickej, v tradíciách baptistov, metodistov, a v ďalších, máme mnoho vzácnych darov. Buďme ich dobrými správcami. Nepoužívajme ich jedni proti druhým. Netešme sa z toho, keď cirkev „toho druhého“ má problémy a upadá. Nenechajme sa odporcom evanjelia poštvať jedni voči druhým. Používajme naše dary ako ponuku toho dobrého pre druhých a prijímajme dobré dary iných. Usilujme sa zachovávať jednotu ducha vo zväzku pokoja (Ef 4,3).

Ondrej Prostredník

Generálny tajomník Ekumenickej rady cirkví v SR

 

Ekumenická práca, čiže spolupráca cirkví je veľmi dôležitá. Prečo?

1. Predovšetkým preto, že všetci veríme v jediného Boha, ktorý sa prejavuje ako Trojica Svätá: Boh Otec, Boh Syn – Ježiš Kristus a Boh Duch Svätý. Veríme, že On nás všetkých stvoril, je Spasiteľom všetkých, ktorí v Neho veria a Posvätiteľom všetkých, ktorí sa mu otvoria. On založil Cirkev a vedie ju cez pozemský život do svojho Nebeského kráľovstva k životu večnému.

2. Ďalej preto, že náš nebeský Otec si iste praje, aby Jeho deti spolu vychádzali ako bratia a sestry. Je to Jeho vôľa. Boh je láska a preto nenávidí neznášanlivosť, spory, vojny. Aj my potrebujeme vzájomnú podporu vo svete plnom nevery.

3. I preto, že v zahraničnej misii v ďalekej Afrike, v Indonézii... pre ľudí, ktorých misionári pozývajú k viere v Pána Ježiša Krista, sú sváry medzi kresťanmi veľkou prekážkou. Je však možné ju prekonať, keď si uvedomíme, že každé vierovyznanie má od Boha špecifické dary, ktorými môže prispieť do spoloného pokladu kresťanstva. Preto je potrebné, aby sme každý poznali a vážili si vlastné hodnoty a boli ochotní prispieť nimi k obohateniu ostatných.

4. Bez problémov môžeme spolupracovať najmä na odstraňovaní biedy a zmierňovaní bolestí tohto sveta.

5. Slovo Božie hovorí o Cirkvi ako o duchovnom Tele Kristovom, ktoré sa skladá z mnohých údov, orgánov a buniek, ktoré predsa nemôžu proti sebe bojovať.

Jeden veľký teológ povedal, že Cirkev s veľkým C je organizmus, ktorý tu na zemi tvoria cirkevné organizácie - cirkvi s malým c. Iným pekným obrazom ekumény je strom kresťanstva, ktorý má mnoho vetiev. Ani tie medzi sebou nebojujú.

Tu na zemi sa kresťanské cirkvi asi nikdy úplne nezjednotia. Máme za sebou príliš odlišnú a často veľmi zraňujúcu históriu. Stačí, ak sa budeme vzájomne rešpektovať, hľadať to, čo nás spája, namiesto vyzdvihovania toho, čo nás rozdeľuje, a korektne spolupracovať v oblastiach, kde vierouka nepredstavuje bariéru - v sociálnej a charitatívnej oblasti života. Tak sa najlepšie môžeme stať soľou zeme a svetlom sveta.

Daniela Horínková


 

späť na hlavnú stránku    home  Home English    home     EN                                                                                             hore

 
.::.   .::.
 .::. ( © 2007 ERCSR